Raz, keď budem stará, chcem vyzerať ako táto krásna pani
Sedím vo vlaku. Bol dosť plný, všetky miesta boli obsadené. Po chvíľke jazdy som krížom cez moje sedadlo zbadala starenku, ktorá sa pozerala z okna. Bola veľmi pekná. Nemohla som z nej oči spustiť. Šedivé vlasy mala učesané do starodávneho drdola. Bola oblečená jednoducho, tak starosvetsky, ako bola zvyknutá ešte z mladosti. Na nohách nízka pohodlná obuv. Pozerala sa z okna a o niečom premýšľala. Jej pery sa zľahka natiahli do úsmevu. Vyzerala ako anjel, ktorý práve zostúpil z neba. Určite myslela na niečo pekné, lebo sa jej to všetko odrážalo v tvári. V rukách držala menšiu cestovnú tašku. Sprievodca zahlásil ďalšiu zástavku. Pani sa zdvihla, kráčala k dverám a vystúpila z vlaku.Zdalo sa mi, že žije v inom svete, v harmonickom a láskavom. Okrem mňa si ju nik nevšimol, lebo ľudia sú zvyknutí, že krásni sú len mladí ľudia. Veria, že staroba je zlá, boja sa jej. Skutočnosť je však taká, že tí, ktorí majú zlé myšlienky sa zlými aj stávajú. Ľudí nešpatia vrásky, šedivé vlasy, ale závisť, chamtivosť a zloba, ktoré sa počas rokov zapisujú čoraz hlbšie. Ľudia by sa nemali starať o to, ako vyhladiť vrásky, ale o zlepšenie duše. A potom budú v každom veku krásni! Neviem, či sa mi to podarí, ale ja urobím preto všetko!
Vaša Hana
Ilustračná foto Depositphotos.com
