Piť, či nepiť kávu?
Diskusie o tom, či káva telu prospieva, alebo škodí, sú večné. Jednotní nie sú ani odborníci. Niektorí tvrdia, že kávu by sme nemali piť vôbec, iní ju velebia. Už v roku 1820 nemecký vedec Friedlieb Ferdinand Runge zistil, že semená kávy obsahujú kofeín. Pripísal mu povzbudivé účinky na činnosť srdca, mozgu, nervov, obličiek či svalov. Ďalšie štúdie dokázali, že káva zvyšuje duševnú sviežosť, poznávacie schopnosti, bdelosť a fyzickú výdrž, znižuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby, obličkových a žlčníkových kameňov, depresií a samovrážd. O účinkoch kávy sa popísali stovky kníh a množstvo štúdií. Výskum vplyvu kofeínových nápojov na ľudské zdravie však stále intenzívne pokračuje. Venuje sa nielen pozitívnym vplyvom kávy, ale aj citlivosti niektorých ľudí na ňu. Vedci dokázali, že káva obsahuje látky timulujúce hrubé črevo k častejšiemu vyprázdňovaniu. Vďaka častejšiemu čisteniu sa podporuje vyrovnaná činnosť čreva, čím sa znižuje jeho náchylnosť na zhubné ochorenie. Štúdie potvrdili aj domnienku o tom, že pri pravidelnom pití troch šálok kávy denne sa znižuje nebezpečenstvo vzniku cirhózy pečene. Náruživých kávičkárov zrejme poteší aj to, že káva pôsobí aj proti zubnému kazu. Niektoré štúdie hovoria aj proti káve. Takmer všetky však potvrdzujú, že na naše telo pôsobí negatívne až vtedy, ak ju pijeme v nadmernom množstve. Rozdielne sú jej účinky na mladých a starých ľudí, podstatné je aj pohlavie a váha človeka. Zdá sa však, že pitie kávy v rozumnej miere má na ľudský organizmus blahodarný vplyv.
Káva je zdrojom antioxidantov
Najčastejšie a najlepšie preskúmanou zložkou kávy je kofeín. Kávové zrná však obsahujú takmer dvesto ďalších zložiek, ktoré majú na ľudský organizmus pozitívny vplyv. Sú to najmä antioxidanty. Aj keď ľudské telo prirodzene produkuje určité množstvo antioxidantov, ich počet pri súčasnom spôsobe života nestačí. Je dôležité dopĺňať ich z potravy, a tým udržiavať správnu oxidačnú rovnováhu organizmu. Tú totiž dennodenne narúša pôsobenie tzv. voľných radikálov, ktoré síce vznikajú v ľudskom tele prirodzene v rámci dôležitých biochemických procesov, no zároveň sa do tela dostávajú aj „nadbytočné“ voľné radikály. Veľkú a veľmi významnú skupinu látok s antioxidačnými účinkami tvoria tzv. polyfenoly. K nim je priradená chlorogenová kyselina (kombinácia kyseliny kávovej a chínovej), v káve najviac zastúpený polyfenol. Táto látka reprezentuje dôležitú časť kávových antioxidantov podieľajúcich sa na neutralizácii voľných radikálov, teda ochrane bunkovej bielkoviny a DNA.
Kde je káva užitočná
Pri znižovaní rizika vzniku cukrovky druhého typu. Konzumácia piatich alebo viacerých šálok kávy denne je zvyčajne spojená so zlepšenou reguláciou a toleranciou glukózy a s podstatne nižším rizikom vzniku cukrovky typu¤2. Pitie troch až štyroch šálok kávy denne tiež redukuje riziko vzniku tejto choroby. Ako sa ukázalo, káva s kofeínom i bez kofeínu môže súvisieť s obsahom prírodných polyfenolových antioxidantov, lignanov a horčíka. Pomáha v prevencii vzniku rakoviny. Jedna z najvzrušujúcejších oblastí výskumu kávy je jej možná ochranná úloha proti rakovine. Mnohé štúdie ukazujú, že káva je dnes hlavným potravinovým zdrojom antioxidantov (prekonáva víno, čaj, čokoládu aj určité druhy ovocia a zeleniny) a ukazuje sa, že niektoré zložky kávy môžu navodiť pôsobenie karcinogén – detoxifikačných enzýmov. Redukuje riziko ochorení pečene. V niekoľkých štúdiách sa konzumácia kávy spája s významným znížením rizika vzniku cirhózy, ako aj rakoviny pečene. Údaje naznačujú, že redukcia rizika vzniku cirhózy spôsobenej konzumáciou alkoholu súvisí so zložkami kávy, ako sú fenoly a im príbuzné zlúčeniny. Chráni pred Parkinsonovou chorobou. Štúdie potvrdzujú súvislosť neuroprotektívneho účinku konzumovania kofeínu u mužov aj u žien v postmenopauze so znížením rizika vzniku tejto choroby. Niektoré výskumy naznačujú, že jedna šálka kávy denne môže znížiť riziko vzniku tejto choroby o polovicu pomocou adenozínu v káve. Nezvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení.
Foto Pixabay.com
