Opatrujete seniora, alebo rizikovo chorého človeka, ktorý má príznaky Covid-19 alebo pozitívny niektorý z testov? Viete, čo s ním robiť?
Musíte k nemu volať lekára? Záchranku? Môžete ho liečiť doma? V záplave polemík a konfrontácií medzi politikmi a lekármi na tému covid som nezachytil nikde odporúčania, ktoré by pomohli príbuzným, ktorí doma opatrujú starých, alebo rizikových rodičov, starých rodičov, čo robiť, ako postupovať tak, aby vaši blízki, chorí na Covid, neskončili v nemocnici, aby mali čo nasjlepšiu šancu prekonať toto zákerné ochorenie, ohrozujúce na živote najmä starých a chorých…
Cieľom týchto odporúčaní pre neodbornú verejnosť, starajúcu sa o členov rodiny s niektorým z rizikových stavov, alebo v seniorskom veku je predísť hospitalizácii pacienta chorého na Covid-19 a jeho liečenie v domácom prostredí, zvýšenie šance na nekomplikovaný priebeh ochorenia a zabránenie fatálnemu koncu. Tiež má napomôcť v rozhodovaní sa, kedy volať ku chorému rýchlu zdravotnícku pomoc.
Kto sú veľmi rizikoví pacienti:
1.Vo veku nad 75 rokov, každý rok navyše ich riziko fatálneho konca znásobuje.
2. Chronické srdcové zlyhávanie, vyžadujúce trvalú odvodňovaciu liečbu, zvlášť, ak pacient už má za sebou epizódu zlyhania srdca s liečbou v nemocnici.
3. Obézni seniori, aj neseniori, s BMI nad 35. Ak máte napríklad viac ako 110 kg a výšku menej ako 180, už tam patríte.
4.Pacienti s demenciou, Alzheimerovou chorobou, neuvedomujúci si svoj stav. Pacienti trvalo pripútaní na lôžko. Pacienti s chronickými pľúcnymi ochoreniami ako napríklad astma, bronchitída, sarkoidóza, ktorí už majú zníženú funkciu pľúc.
5. Cukrovkári s rozvinutými komplikáciami.
6.Pacienti po cievnych mozgových príhodách s trvalými následkami.
7.Všetci pacienti s onkologickým aktívnym ochorením v liečbe, alebo na udržiavacej liečbe.
8.Pacienti s cirhózou pečene v štádiu zlyhávania jej funkcií.
9.Pacienti po prekonaní pľúcnej embólie, alebo s poruchou zrážania krvi v zmysle zvýšenej zrážanlivosti.
10.Pacienti s oslabenou imunitou, či pacienti chronicky užívajúci kortikoidy.
11. Všetci tí, ktorí majú kombináciu už uvedených stavov, alebo jeden z nich v pokročilom štádiu sú v násobne vyššom riziku ťažkého priebehu.
Čo treba pri už potvrdenej infekcii covid -19 u takéhoto člena rodiny robiť, aby sa zvýšila jeho šanca na nekomplikovaný priebeh ochorenia a na prežitie ?
1.Zabráňme dlhšie trvajúcim vysokým teplotám, ktoré kladú vysoké nároky na už oslabený organizmus. Zabrániť musíme výstupu teploty nad 38 st C. Používame Novalgin, alebo Paracetamol v dávkach, kým teplota neklesne, potom pravidelne, ešte pred výstupom nad 38 st C. Preto treba merať teplotu viac krát denne. Ak takémuto rizikovému pacientovi neklesne teplota niekoľko dní pod 38 st C, jeho stav sa môže natoľko zhoršiť, že bude vyžadovať prevoz do nemocnice.
2.Zabráňme dehydratácii. Vodu alebo tekutiny treba podávať priebežne, po malých množstvách, aktívne ponúkať, podľa stavu aj slamkou, hadičkou, po lyžičkách. Orientujeme sa podľa množstva moču. Ak poklesne, pravdepodobne je pacient dehydratovaný – napríklad vážením plienok alebo močením do bažanta. Pri dehydratácii hrozí vznik embólie, zlyhanie obličiek, vznik delirantného stavu, dezorientácie, poklesu tlaku.
3. Je vhodné zaobstarať si štipcový oxymeter na meranie sýtenia krvi kyslíkom z prsta. Pri zistení náhleho poklesu okysličenia krvi vieme, že máme volať zdravotnícku pomoc a nevystačíme si s domácou liečbou. Normálna saturácia krvi kyslíkom je nad 94 %, pod 90% treba organizmu dodávať kyslík, pričom každé ďalšie percento nadol hovorí o zhoršovaní stavu.
4.Zabrániť musíme nadmernému poklesu tlaku krvi – pri nízkom tlaku, či už pre horúčku, alebo dehydratáciu – nepodávame chronické lieky na tlak, ani na močenie a snažíme sa naopak o zavodnenie.
5.Sledujeme aj symptómy hlavných chronických ochorení – opuchy, dušnosť, stav vedomia, hodnoty saturácie O2 v krvi, glykémie a množstvo moču, aby sme včas rozpoznali ich zhoršenie následkom koronavírusovej infekcie.
Kedy volať RZP/RLP?
– pri zhoršení vedomia
– pri viacdňovom pretrvávaní teploty nad 38 st C
– pri poklese saturácie krvi O2 pod 90 %, – podstatnom znížení množstva moču a
– pri pretrvávajúcej hypotenzii ( pokles tlaku krvi ) na nízke hodnoty, obvykle pod 100 mmHg systolickeho tlaku ( ten prvý ),
– pri výrazných, alebo náhle vzniknutých prejavoch dušnosti u pacienta, ktorý takéto prejavy nemal
Vtedy treba kontaktovať lekára ( RZP, RLP, tel. č. 112) a zvážiť intenzívnu liečbu v nemocnici.
Aké máme teda možnosti domácej liečby takýchto rizikových členov rodiny?
1. znižujeme teplotu a bolesť ( novalgin, paralen, ibuprofen )
2. tlmíme kašeľ ( stoptussin, guajafenesin, codein )
3. dostatočná a sústavná hydratácia ponúkaním tekutín
4. praktického lekára môžete telefonicky požiadať o predpis antibiotík, doporučujú sa azitromycin, klaritromycin, alebo iné, ktoré vyberie lekár, ktorý aj vystaví elektronický recept.
5. zabezpečíme podpornú liečbu: vitamín D, selén, zinok, vitamíny B rady, vyššie dávky vitamínu C, koenzým Q 10, Qwercetin, Imunoglukan, Echinacea – všetko voľne dostupné v lekárni, v dávkovaní vám poradí lekárnik.
Prajem všetkým chorým ľahký priebeh, mierne príznaky a skoré uzdravenie, všetkým zdravým aby ostali zdraví naďalej.
P.S.
Aké mám kompetencie na takéto odporúčania? Pracujem ako internista v ambulancii a internej JIS a ako lekár urgentného príjmu, vrátane starostlivosti o pacientov s Covid, vrátane tej intenzívnej, na JIS, až po úroveň pomocnej neinvazívnej ventilácie a liečby multiorgánového zlyhávania pacientov s Covid-19. Od začiatku prvej vlny – od marca tohto roku slúžim v nemocniciach Trstená, Čadca a Martin, približne 15 -16 služieb mesačne, vzhľadom na zvýšenú potrebu zaistenia služieb na exponovaných oddeleniach pre zvýšenú chorobnosť lekárov či ich nutnosť odchodu do karantény. Nakoniec, sám som nedávno prekonal Covid-19 so stredne ťažkými, našťastie krátko trvajúcimi príznakmi.
MUDr. Slavomír Šuch
