O takomto čase sme už mali so sestrou prehľadané všetky skrýše, kde mohli rodičia schovať vianočné darčeky
Nevedeli sme sa dočkať. Rodičia si vždy vypočuli naše želania a snažili sa ich splniť. Pamätám si na svoj sen, mať vlastný dáždnik, nielen pršiplášť do dažďa, ktoré malo vtedy každé dieťa. A našla som ho pod stromčekom. Bol oranžový, s drevenou rúčkou. Pyšne som si s rozprestretým potom vykračovala po ulici, aj keď nepršalo. Pricestovala k nám babka ovešaná plnými taškami. Boli v nich zázvorníky, orechové štangličky a v peňaženke 50 korún pre každú vnučku pod stromček. Druhá kabela bola oveľa ťažšia. Plná mäsa, mäsových výrobkov, lebo vždy pre Vianocami sa zabíjalo. Keďže vtedy ešte neboli bežné mrazničky, babka mäso upiekla a zaliala do masti. Tak vydržalo dlhší čas. Mama obyčajne piekla kysnuté záviny. Orechový, makový a kakaový. Ten posledný som mala vtedy najradšej. Zaujímavé, ako sa menia chute. Dnes je to jednoznačne makový. A ešte piekla aj lekvárové buchty. Na sviatočnom stole nesmeli chýbať oblátky, cesnak, med a jabĺčka. Každý si prekrojil to svoje a kto mal červavé, tak asi ochorie. Strašne som sa bála, aby také nemali rodičia. Po večeri sme nedočkavo trhali papier na darčekoch pod stromčekom. Vytešovali sme sa a potom sme si už sadli k čiernobielemu televízoru značky Oravan a tichúčko pozerali vianočný program. Vonku začalo krásne snežiť!
Libuša Sabová
Foto Depositphotos.com
