O čom je sobota a nedeľa? Malé retro zamyslenie
Dnes už druhé mrazivé ráno. Inovatka všade. Zalial som si kávu a vybehol von len tak v pyžame a vestou s krátkym rukávom ,že idem zvieratá nakŕmiť a do kotla kuknúť. Akú facku som dostal!
Dedko mrázik statočne nakročil k zimným ránam a zodvihol varovný prst o pripravenosti našich domácností na toto obdobie. Takže moji milí, nielen fazuľovica v špajze, ale aj dreva ,uhlia dostatok v kôlňach treba mať.
Práca prinášala plácu, tá adekvátne dobe dostatočne kryla životný štandard každej domácnosti . Obživa stala pár korún, réžia tiež,nik neležal pod mostom, ale za to tvrdí sa,vraj že boli nízke platy.
Tak mi potom vysvetlite, kde sa vzalo toľko tých červených a zelených vkladných knižiek nabitých úsporami. ,Peniaze uložené doma pod vankúšmi a v truhliciach, ktoré im privatizéri potom cez kolkovanie peňazí pri rozdelení „vytiahli“ a v kupónke následne ukradli .
„Mami , idem na ihrisko za chalanmi máme tréning , všetko je doma urobené, čo mi bolo uložené, kúpim si cestou v Zdroji malinovku. Neboj, fľašku nevyhodím a vrátime ju potom, keď pôjdeme na rodinný nákup .
Budem ako vždy o šiestej doma na večeru .
Jasné Marianko ,opatruj sa dávaj pozor na bicykli cez cestu a zober prosím vrecko zrnkovej kávy a keď budeš v obchode ,zomeľ ju. Ja som zabudla . Jasné mami Ahoj !“
Dobový citát konverzácie ktorá sa dnes už v čase sms – iek neodohráva, ,športuje sa veľmi málo , deti žijú virtuálny život zatvorené vo svojich izbách ,kávu už nikto z nich nielenže nezomelie ,ale možno ani nesedel i na bicykli .
Pamätám si tu zázračnú atmosféru okolo mlecích mlynčekov ,ktoré boli v každých miestnych potravinách, tu čarovnú vábivú vôňu čerstvo zomletej kávy, tie pozabúdané zrnká okolo mlynčeka ,ktoré sme „kradli,“ schovali do vačkov a potom chrukali ako kávové cukríky .
Deti dnes často nemajú komu povedať a zdôveriť sa , ich rodičov zhltla doba mamonu a honbe za ním, ale často aj za existenciou a prežitím . A tak aj dnes deti natiahnu do svojich nosov vôňu ,ale z iných bôbov než je káva a cmúľajú iné cukríky ako v detstve my a potom skáču z mostov, pod vlaky a vešajú sa vo svojich detských izbách králikárni, v ktorých sa kedysi tak šťastné žilo .
Koľko z dnešných detí videlo živú sliepku, zajaca, či kačku z husou ? Koľko z nich vie , ako vyzerá taká dobrá domáca zabíjačka? Zabíjačka, tá pravá dedinská, nebola len zdrojom obživy. Bol to národný rituál, ktorý vždy v predvianočnom čase dventu zomkol a spojil rodiny k jednému stolu , spoločnému jedlu a k úcte práci vynaložene.
Nájdu sa aj takí, ktorí sme sa k týmto tradíciám prihlásili späť, ale ako píšem vyššie, systém nám všetko zakazuje , čochvíľa nebudete môcť zabiť ani muchu ,či otravného komára bez ochrancov prírody a nikdy nebudete môcť urobiť potrebu v kukurici, bez povolenia strany zelených.
Prijmite s pokorou túto moju dnešnú úvahu. Je motivovaná mojimi spomienkami.
Text Maroš Rešetka
