„Nepustím k sebe toho starého, hundrajúceho muža,“ hovorí Vlado (79). Za tri mesiace najazdil na bicykli vyše 2000 km a teraz skončil v nemocnici. Čo sa stalo?
„Kam sa len dnes pôjdem bicyklovať?“ To bola u nás každodenná dilema môjho manžela. „Veď som už všetky cyklotrasy okolo nás prešiel stokrát?! “ „Idem len taký malý okruh, aby som si prekrvil kolená.“ Viem, že sa nevráti skôr, ako nebude mať v nohách 60 kilometrov. „Musím pracovať na kondícií, byť aktívny, aby som bol šťastný, silný a odolný. Veď ma čaká výmena druhého kolena a chcem sa z toho čo najskôr dostať. Ako Zora Czoborová.“ V porovnaní s ním mladá fittneska zvládla výmenu oboch kolenných kĺbov veľmi rýchlo a môjmu mužovi je veľkým príkladom. Ale musím povedať, že môj muž je naozaj mimoriadne aktívny. Hovorí, že nesmie pustiť k sebe starého muža, ktorý je plný hnevu, bedákania, sťažovania sa na bolesti, starca bez odvahy. Skrátka je dôkazom toho, že aj staroba môže byť kreatívna, rozhodná, plná svetla a nádeje!
Tak už je po operácií. Má vymenené aj pravé koleno. Ľavé mu už slúži 12 rokov. Vedel, čo ho čaká, tak nič nenechal na náhodu. Dokonale sa na operáciu pripravil po fyzickej i psychickej stránke. Schudol 10 kg. Operoval ho klinický líder na ortopédiu MUDr. Almási – nemocnica Bory špičkovou robotickou technikou. Som samozrejme laik a tak neviem pochopiť, že už krátko po prebratí sa z anestézie môj manžel chodil. Samozrejme s barlami, s fyzioterapeutkou…ale musel sa na tú operovanú nohu postaviť. Na druhý deň už musel chodiť aj po schodoch. K tomu pomocné rehabilitačné stroje. Teraz je už na rehabilitačnej klinike. Po dvoch týždňoch sa vráti domov a verí, že bez barly!
PS: Nie je to ľahké rozhodnutie, ale ak chcel ešte žiť nejaký ten rok, tak chcel žiť aktívne a koleno musel radikálne riešiť. Verím, že sa mu to podarí!
