Nebo je hore….. a festival v Tokiu, alebo ako sa stretla manželka veľvyslanca SR v Japonsku Ľubica Surkošová s mojou dcérou, scenáristkou Michaelou Sabo v Tokiu
Ľubka Surkošová je moja bývala televízna kolegyňa. Vynikajúca redaktorka i moderátorka, ale vydala sa za diplomata a to jej od základu zmenilo život. Sprevádza manžela na diplomatických misiách po celom svete. Vo svojich 65 rokoch sa dostala spolu s manželom do Japonska. Žiť v krajine vychádzajúceho slnka s úplne inou kultúrou si určite vyžaduje odvahu, veď je to najmenej na štyri roky. Doma má syna, nevestu a najkrajšie zlatíčko, dvojročného vnuka. Ale služba je služba. Moja dcéra Michaela pricestovala do Tokia po týždňovom pobyte na Taiwane. O čom bolo ich stretnutie na slovenskej ambasáde v Tokiu?
Európania si na nedávnom 37. ročníku tokijského filmového festivalu zase pripomenuli, že japonská kultúra a štýl ich života sú z inej galaxie. Poriadok, presnosť, dokonalá organizácia. Bezchybný úvodný ceremoniál s nápaditými hologramami animovaných postavičiek , moderné vybavenie, technologické novinky a červený koberec bez okazalosti a nabubreného lesku. Nenápadná skromnosť ukrytá za praktickosťou dominovali celému festivalu. Nebudem komentovať kvalitu vybratých filmov, videla som totiž iba niektoré napr. japonsky film ‘‘11 rebelov‘‘ alebo taliansko – francúzsky film ‘‘ Marcello Mio.‘‘ Zastúpenie mali aj mladí slovenskí tvorcovia s českými kolegami. Predstavili sa Japoncom debutom režisérky Kataríny Gramatovej ‚‘‘Nebo je hore a v doline som ja.‘‘ Mimoriadne zaujímavými boli diskusie s tvorcami a novinármi z rôznych krajín. Mnohí z nich ma presvedčovali o peripetiách súčasnej kultúry a umenia , o kinematografii snažiacej sa vyhnúť stereotypu , kríze či o generačných stretoch a nepochopení. O tvorivosti a strastiplnom hľadaní inšpirácii sme diskutovali pri priateľských stretnutiach aj so slovenskou filmovou expertkou a scenáristkou Michaelou Sabo, ktorá je na pracovnom pobyte v Japonsku . Zhodli sme sa, že hybnou silou umeleckej tvorby zostáva predsa len mentalita národa. V krajine vychádzajúce slnka jej kraľuje disciplína , pokora, rešpekt a vzájomná úcta. Prejavuje sa všade a na každom kroku. Nevyrušuje sa tu oneskorenými príchodmi, porušovaním pravidiel, požadovaním výnimiek. Neodchádza sa predčasne z kina , ani z koncertu, ci iného podujatia . Ta povestná japonská zdvorilosť a slušnosť im to nedovolí…..
Ľubica Surkošová
