Naše klasické jedlá z ponuky reštaurácií pomaly miznú, nahrádza ich pizza, steaky, či hamburgery
Svet sa otvoril ako konzerva od sardiniek a všeličo z nej vypadlo. Teda, máme na mysli jedlý sortiment, ktorý je vďaka rozličnému životnému štýlu, prírodným podmienkam a gastronomickej fantázii ľudí zo všetkých svetadielov neuveriteľne pestrý. Ubrániť sa invázii pokrmov s prívlastkom cudzokrajný či dokonca exotický sa nedá. A tak namiesto kyslej zemiakovej polievky s hubami sŕkame vietnamskú s ryžovými rezancami.
Pred 30 či 40 rokmi sa v porovnaní so súčasnosťou síce jedlo skromnejšie a najviac sme sa výberom motkali okolo národných zvyklostí, no aj vtedy sa čo do kvality bolo čím pochváliť. Platilo i pre ponuku rýchleho občerstvenia. Bratislavčania napríklad nedali dopustiť na svoj „Mliečák“. Mliečny bar v tesnej blízkosti Slovenského národného divadla v centre mesta, kde sa teraz usalašil jeden neslovenský fastfood, navštevovali celé generácie študentov, ale aj tí ostatní. Aby si dali čerstvý vlašský šalát alebo bryndzové halušky so slaninkou, len sa tak po nich zaprášilo. Lukulské hody uzavrel jahodový koktail s poriadnym kúskom nanukovej torty, po ktorom sa každý slastne oblízal a okamžite sa postavil do rady po ďalší pohár. Na „Miletičku“ čiže na známe bratislavské trhovisko sa zašlo nielen kvôli čerstvým vitamínom, ale aj na pohár burčiaku a najmä langoš či úžasnú cigánsku v žemli s kopou dotmava osmaženej cibule. Do povestnej reštaurácie Fajka blízko prezidentského paláca, ktorá padla za vlasť kvôli novému bankovému domu, sa zase chodilo na vychýrenú fazuľovicu. A v pekárničke na Obchodnej si každý ochotne počkal aj pol hodiny na čerstvé pletenky alebo veľké dubčekovské rožky, ktoré sa minuli okamžite.Podobných desiatových polievok bez konkurencie, mliečnych barov s rozvoniavajúcimi majonézovými šalátmi, poctivých cigánskych či iných regionálnych špecialít bolo určite všade po celom Slovensku. Škoda, že sme na gastronomické ikony minulosti zabudli, zriekli sa fortieľu i statočnosti majstrov či zapotrošili pôvodné receptúry. Lebo tie dnešné kuracie steaky a jelenie guláše predávané na vianočných trhoch sa im väčšinou nevyrovnajú.
Prvé zavítali hotdogy
Začalo to veľmi nenápadne. Kde tam sa objavil stánok s párkami v rožku alebo sa otvorila čínska reštaurácia, ale bolo ich ešte ako šafranu. V sedemdesiatych rokoch mali študenti i všetci, ktorí nechodili do podnikovej jedálne, na výber. Vyprážaný syr v „reštike“, držkovú polievku v bufete alebo hotdog v stánku na ulici. Napokon vždy rozhodol stav peňaženky. A v Banskej Bystrici už začiatkom 80-tych rokov ponúkali čínski kuchári v blízkosti hotela Lux ich typické národné jedlá. Na slovo vzatí odborníci a poctiví navyše. V dnešných ázijských reštauráciách, ktorých vyrástlo ako húb po daždi, si už na pekinskej kačici či jarných závitkoch tak nepochutnáte. Aj keď mnohí vlastne nemajú s čím porovnávať, zažívajú len aktuálnu ponuku.
Nová éra po nežnej otvorila hranice a odštartovala podnikateľské aktivity. V mnohých mestách sa udomácnili stánky s grilovaným mäsom v žemli – s gréckym gyrosom alebo s tureckým či arabským kebabom. Až napokon Slovensko objavili aj fastfoodové reťazce, najmä tie americké. A rodiny s deťmi začali chodiť do McDonaldu a kŕmiť svoje ratolesti od útleho veku hranolčekmi vyprážanými v prepálenom oleji či hamburgermi z mletého mäsa, ktorého pôvod nevypátra ani kriminálna ústredňa. Aby sa potom na domácej grilovačke všetci ešte dorazili obhoreným mäsom s kopou majonézovej omáčky. Napriek informovanosti o probléme obezity Američanov pre nevhodný spôsob stravovania. Komu niet rady…
Namiesto bryndziakov sushi?
Už nejaký ten rok rozvoniava po Slovensku aj pravá pizza, pečená v otvorenej peci na ohni. Ujala sa rýchlo, ako napokon všade na svete. Každý si rád večerou v pizzerii pripomenie dovolenku v Taliansku alebo sa cestou z práce zasýti kúskom margherity. A za posledných 20 rokov sa s novými zariadeniami, ktoré sa orientovali na národné menu z iných častí sveta, doslova roztrhlo vrece. Priestory bývalých cukrární, trafík a predajní s metrážou sa zrekonštruovali na reštaurácie s thajskou či japonskou kuchyňou a v nákupných centrách sa objavili viaceré varianty operatívnych reštaurácií. Vrátane severskej, ktorá ponúka aspoň zdravšiu podobu rýchleho občerstvenia – jedlá z lososa a iných morských rýb ulovených v nórskych fjordoch. Okrem vietnamských, mexických, ale i tradičných slovenských jedál, oslovil v týchto gastro sekciách svojich zákazníkov aj originál wienerschnitzel na 10 spôsobov, sushi v 15 variantoch, francúzska mega palacinka so sladkými i slanými náplňami a čerstvé smoothie z ovocia a zeleniny.
Na malé Slovensko sa tlačí celý svet
Vždy sa nájdu noví podnikavci a prídu s nápadmi, ktoré tu ešte neboli, aby obohatili trh o ďalšiu verziu gastronómie. Na malé Slovensko sa tlačí takmer celý svet. Aspoň so svojím jedlým menu. Okrem ázijských a latinskoamerických tu máme aj arabské, libanonské či kóšer židovské reštaurácie. V niektorých vinotékach zase prezentujú španielsku verziu pohody, keď ponúkajú na zahryznutie crostini a bruschetty, opečené kúsky chleba alebo pečiva s paradajkami a bazalkou či inou oblohou.
Okoštovať cudzie chute môžete aj na ulici. Expresný obed medzi dvoma povinnosťami sa dá stíhať s richmanom, obrovskou bagetou s ešte väčšou oblohou – šunkou, syrom, šalátom, uhorkou a kopou majonézy, ktorá často skončí na tričku. Pre mladých nebeská mana – vrcholný gastronomický zážitok. A oneskorené raňajky môžu byť výhradne na sladko. Niektoré malé prevádzky majú k čaju v ponuke dánske ovocné koláče alebo muffiny s kúskami ovocia či čokolády a donuty podobné našim šiškám, ale s polevou. Najväčších maškrtníkov však osloví sladký hit leta – trdelník s kopou zmrzliny a šľahačky. V tomto prípade inšpiroval výnimočne múčnik domácej produkcie.
Originálne sú však aj našské originálne jedlá
Prečo občas či častejšie uprednostníme mexické burrito alebo tortilla wraps (vlastne obyčajnú plnenú placku) pred slovenským podplamenníkom? Ako keď sme boli ešte deti. Na návšteve u tety alebo u susedovcov chutilo akosi viac. Hoci tie mamine buchty alebo šošovicová polievka boli v skutočnosti neraz lepšie. Dojmom pomýlené zmysly. Teraz je to podobné. Niektorí pochvália, aby neurazili, alebo v snahe byť trendy a netrhať kolektív chodia s kolegami pravidelne na obed do indickej reštaurácie, hoci korenené jedlá veľmi nemusia. No iným zase podobná strava ide na úžitok a jedlá pochádzajúce z ďalekých krajín im vyhovujú. A potom rozmaznaní novými chuťami, ktoré nie sú zase celkom márne, často úplne rezignujú na tie našské. Príde na človeka. Sú takí, ktorí sa pravidelne vracajú k domácim jedlám podľa receptúry starej mamy, ale aj takí, ktorí na tradičnú slovenskú kuchyňu úplne zanevrú, minimálne zabudnú. A možno gemerské, záhorácke alebo horehronské špeciality ani poriadne neochutnali. Bolo by na čase, lebo prichádzajú o hrbáne s bryndzou, demikát, uhliarske párance, liptovské droby, kruták, slepé kura, holúbky, opekance s makom, kapustnicu s ovarom… Tiež exotika. Na slovenský spôsob.
Foto Depositphotos.com, Pixabay. com
redakcia Doma a Rada
