Mám 80 rokov a ak máš viac ako 50, vypočuj ma! Múdrosť získaná životom!
Predstavte si, že máte 80 rokov, žijete podľa svojich pravidiel s ľahkou dušou a srdcom plným radosti.
Toto je Jozefov príbeh: Je to starší človek plný energie, s túžbou po slobode, ktorý má svoj názor na šikanovacie stereotypy v starobe.
Niektorí považujú toto obdobie za čas, keď sa potrebujú spoliehať na iných. Jozef si vybral inú cestu – cestu sily, nezávislosti a sebadôvery. Jeho príbeh nie je len príbehom o starnutí, je to dôkaz, že môžete žiť plnohodnotný život, brať každý okamih s odvahou a dôstojnosťou.
V očiach spoločnosti je úspech dožiť sa osemdesiatko a je často vnímaný ako významný míľnik. Mnohí veria, že v tomto veku človek stráca schopnosť postarať sa o seba a je nútený spoliehať sa na ostatných, aby uspokojili jeho potreby. Jozef, 80-ročný muž, spochybnil túto vieru tým, že rozvinul jedinečnú životnú filozofiu. Pevne verí, že vek je len číslo a že je schopný žiť samostatne. Rozhodol sa žiť sám a užívať si nezávislosť a slobodu, ktorú život dáva. Početné pozvanie od jeho detí, aby sa k nim presťahovali a užíval si rodinný život, zdvorilo odmietol. Usmieva sa a hovorí: „Cítim sa dobre, nemusím zaťažovať svoje deti.“ Žiť sám v starobe, je to najšťastnejšie rozhodnutie.
Každý deň má svoj rytmus, nie je zaťažený očakávaniami a rutinami iných ľudí. Táto vytrvalosť nielen potvrdzuje jeho vlastné schopnosti, ale zachováva aj jej dôstojnosť. Prisahá, že tento nezávislý život mu, vydrží až do konca, pretože podľa jeho názoru je kontrola nad jeho vlastným životom najväčším šťastím a uspokojením.
Je plný energie od vtedy, ako jeho žena pred 10 rokmi zomrela. Jeho deti sa o neho boja, snažia sa, aby sa k ním nasťahoval. Boja sa, že by si nemusel vždy poradiť sám. On sa ale rozhodol žiť sám. Oceňuje ich zámery, ale nechce sa k nim presťahovať. Prečo? Po prvé, má rád slobodu a nechce byť zviazaný životom svojich detí. Jozef si vždy udržuje odstup medzi sebou a svojimi deťmi, porovnáva ju s miskou polievky: príliš blízko – a páli mu ústa, príliš ďaleko – a polievka je studená. Život spolu s rôznymi zvykmi a názormi nevyhnutne povedie k treniciam. Po starostlivom zvážení sa rozhodol, že žiť sám je najpohodlnejším variantom.
Presun do opatrovateľského domu je preňho vylúčený: existuje príliš veľa pravidiel a on je zvyknutý na svoju slobodu. Aj najať si zdravotnú sestru je nákladné a svoj dôchodok si rád pomíňa pre seba. Ako by ho mohol dať cudzím ľuďom? Jeho deti majú problémy a on nechce pridávať im viac starostí. Rozhodol sa teda, že sa o seba v starobe postará. Pozrel si niekoľko dokumentov o 100 ročných ľuďoch. Sú vždy zaneprázdnení, aktívni. Nemyslia si, že by mali čakať, kým sa o nich postarajú len preto, že sú starí. Tento duch nezávislosti a sebestačnosti je skutočne obdivuhodný. Keď sa pozorne pozriete na týchto zdravých a dlhoročných starších ľudí, sú veselí a optimistickí. Aj keď nie sú bohatí, každý deň sú plný radosti: dobre jedia, dobre spia a majú dobrú náladu. To je ich tajomstvo dlhovekosti. Od tých storočných sa naučil, aby sa tešil z každého dňa.
Je medzi nami veľa starých ľudí, ktorí v 70 -tke, alebo 80- tke úplne stratia schopnosť žiť samostatne.
„Nechcem byť v ich postavení, aby som potreboval pomoc iných k životu. Pre mňa je neschopnosť žiť zo svojej vlastnej vôle hrozná vec. Vždy som veril, že pokiaľ človek dlho necvičí, jeho telo postupne stráca vitalitu a potom zdravie.
Veľa rokov, bez ohľadu na prechladnutie alebo teplotu, Jozef vždy dodržiaval svoju rutinu. Dokonca aj vo vetre a daždi ide von, pohybuje sa a pozerá sa na svet okolo seba. Nielen že cvičí každý deň, ale často cestuje spolu s priateľmi.
V starobe je zdravie všetkým. Starší človek so silným telom si môže užívať šťastný a pokojný vek. Zdravie je obzvlášť dôležité pre seniorov, pretože život bez choroby a bolesti je to, čo robí staršiu osobu šťastným.
„Súhlasíš so mnou?“ pýta sa Jozef. „Som v dobrom zdravotnom stave a môj pohľad na život je veľmi optimistický. Môj index šťastia v starobe je veľmi vysoký a život sám nezmenšil kvalitu môjho života.
Naďalej hovorí, že dôvod, prečo bol schopný žiť tak šťastne za posledných 20 rokov, boli tri kľúčové princípy.
Po prvé, keď človek zostane, musí žiť aspoň trochu sebecky
Jozef verí, že deti majú svoj vlastný život a je dôležité, aby sa rodičia nestali pre nich záťažou. Keď bola jeho žena nažive, ich celkový dôchodok bol asi 1 500 eur mesačne. Manželka bola vynikajúca organizátorka, udržovala dom v perfektnom poriadku. Dokonca sa im podarilo poslať 300 eur mesačne synovi a neveste, aby zmiernili ich finančnú záťaž. Keď sa jeho syn a nevesta vzali, kúpili si veľký dom s mesačnou splátkou hypotéky vo výške vvyše 500 euro.
Napriek tomu, že mesačný príjem mladého páru prevyšoval 3000 eur, museli vychovávať dieťa a pokryť rôzne výdavky, čo vyvolalo značný finančný tlak. Jeho žena s nimi sympatizovala a dobrovoľne posielala každý mesiac 300 eur. aby im pomohla. Avšak po smrti svojej ženy Jozef priamo povedal svojmu synovi a neveste, že bez jeho ženy jeho domácnosť prišla o príjem, takže im nemôže každý mesiac dávať 300 eur. Syn a nevesta ho chápali a utešovali s tým, že už jeho podporu nepotrebujú a že musia žiť svoj život a aby im povedal, keď bude mať nejaké problémy.
Odvtedy im nedal ani cent. Vie, že keby svojmu synovi aj naďalej dával 300 eur mesačne, jeho vlastná životná úroveň by bola pravdepodobne nižšia. Jeho príjem je obmedzený a ak by ďalej dával, musel by ušetriť na vlastných výdavkoch, čo by ovplyvnilo jeho výživu a zdravie a ak by sa jeho zdravotný stav zhoršil, jeho syn by nebol schopný dobre pracovať, aby sa oň postaral. Preto Jozef pevne verí, že starať sa o svoje vlastné zdravie a odmietanie stať sa bremenom pre svoje deti je správnou voľbou pre seniorov.
Po druhé, nezasahujte do života svojich detí
Jozef poznamenal, že mnoho starších ľudí to nechápe. Vidia, že ich deti bojujú a snažia sa nájsť spôsoby, ako im pomôcť, šetria, aby zanechali peniaze pre svoje deti, mysliac si, že ak ich deti budú žiť dobre, budú môcť stráviť svoj vek dôstojne. Často sa ale ukazuje, že čím viac dávate, tým viac chcú. Nezohľadňujú problémy starších ľudí. Jozef zaujal otvorenejší prístup: odvtedy, čo sa jeho deti stali nezávislými, nezasahoval do ich životov. Žijú svoj život a on žije svojim vlastným. Nikdy sa nestará o ich záležitosti, namiesto toho sa zameriava na svoje záujmy a udržuje svoj sociálny kruh. Keď má voľný čas, pozýva svojich susedov na čaj, komunikuje o každodennom živote, spomínajú na mladosť a hrajú karty. Svoj čas si užíva bez toho, aby obťažoval svoje deti.
Po tretie, starší ľudia by nemali byť posadnutí minulosťou
Jozef vždy veril, že vzhľadom na to, že je to jeho život, mal by ho žiť šťastne. Oceňuje prítomnosť, užíva si každý deň a robí to, čo mu prináša radosť. Vyhýba sa posadnutosti minulosti a vždy udržuje optimistický pohľad na život. Aj keď čelí problémom, nedovolí, aby mu pokazili náladu. Tento prístup mu pomohol udržať si zdravie a silu. Jedna stará žena raz Jozefovi povedala: „Ak chcete žiť dobre v starobe, musíte sa naučiť rozmaznávať, dovoliť si šťastne žiť a neberte si všetko príliš srdcu.“ Jozef si myslí, že je to správne, pretože minulosť sa nedá zmeniť, tak prečo si pokaziť náladu? Starší ľudia by sa mali naučiť užívať si život, umožniť deťom, aby sa vysporiadali s vlastnými záležitosťami.
Žiť v starobe sám, neznamená byť osamelý alebo nešťastný
Ak máte dobré zdravie, optimistický postoj a správne finančné plánovanie, môžete žiť aj sám veľmi šťastný život. Jozef je presvedčený, že ak budete dôverovať svojim schopnostiam, budete sa môcť stretnúť so starobou bez strachu, žiť šťastný a zmysluplný život.
Pokiaľ vás tento príbeh inšpiruje a motivuje, napíšte prosím komentár – čo zaujalo vašu myseľ v tomto príbehu. Prípadne nás inšpirujte svojim príbehom.
Text Internet
Foto Deposipprhotos.com
