„Krásny pocit, práve som dopísala diplomovku,“ hovorí Gabika Dolná!
Ani veriť sa mi nechce, ako zábavne, jednoducho a nezáväzne celé moje štúdium začalo. Pred štyrmi rokmi som môjmu synovi pri kávičke oznámila, že mám v pláne študovať. „Úžasné, Gabroňa.“ Hm, ale tú školu musím platiť,“vravím môjmu synovi.“ Ja ti ju zaplatím, neboj. “ Stalo sa. Keď som po korone chcela pokračovať, ďalší ročník mi zaplatila moja dcéra. Je mi ľúto, ale mnohí sa vzdali, odstúpili, nedokončili…Gratulujem si, že som zotrvala, nepoddala sa a teraz sa blížim k cieľu.
Neviem, či uveríte, aký zvláštny pocit práve prežívam. Je krásne a neopísateľné sa vrátiť do mladosti aj v tomto veku. Drukujú vám vaše deti, vaši rovesníci, vaši blízki…ale aby prežívali promócie vaše vnučky…
To je predsa najviac, čo poviete?
Moja babičenka vždy hovorili. „Cérenka moja, hlúpi sme sa narodili, hlúpi aj pomreme, tak sa uč a čítaj.“
Potrava ducha je vzdelanie. A nezabúdajte. Nič, čo nás v našom živote poteší, rozptýli a dá nový rozmer, nie je zbytočné ani v neskoršom veku. Viem o čom hovorím. Pokojnú dobrú noc vám prajem, moji drahí priatelia.
Text a foto Gabriela Dolná
