Keď vás bolí krčná chrbtica. O smutnom, až tragickom stave nášho zdravotníctva píše Alenka Medvecká.
Ako na Zemplíne, tak i na Orave.
Pár dní som sa neozvala, lebo krčná a ukrutná bolesť. Keď som už nedokázala riešiť stav sama, navštívila som múdrejších. A keď vás to chytí v sobotu, ostáva len pohotovosť.
Tlak enormne stúpal, s hlavou som nedokázala pohnúť, žiadna poloha nevyhovovala. Oči išlo vymlátiť z hlavy, napínalo… kto na to trpí, ten tieto stavy dôverne pozná.
Pohotovosť… Ideme zmerať tlak. Na jednom nefunguje manžeta, ďalší má nefunkčné baterky, hor sa na mechanický (ktorý je podľa mňa najlepší). Tlak vysoký…
Čo vám dáme?
Reku pohár vodyAlmiral nezaberá, ale ešte majú Ketonal. Pichnúť. Páli až v mozgu.
A máte doma Guayacuran?
Mám, ale môžete mi dať jeden, naposledy som brala ráno…
No, ale iba jeden, nemáme toho na rozdávanie.
Merajú teplotu. Vysoká… Reku – neexistuje, žeby som mala takú horúčku. O chvíľu sa vymenia baterky, teplota nad 36. V norme .
Dajú zelenú tabletu… aj s pohárom vody. Prikážu sadnúť von, na chodbu.
Sedím… čakám… o pár minút volajú. Merajú tlak – v norme. Otázky…
Lepšie vám je? Nie.
Prečo ste neboli u neurológa? Je sobota… žiaden nepracuje. A som objednaná v polovici mája, skôr ma nevezme.
A boli ste na RDG chrbtice? Minulý rok. A nemohli by ste ma poslať teraz? To si poriešte s obvodným lekárom.
A na hematológii ste boli? Čítam v papieroch, že ste hemato pacient. Áno, termín znova v máji.
USG? Objednaná koncom júna, skorší termín nie je.
Dobre… ste stabilizovaná. 2 eurá.
Došla som domov… bolesti pokračujú. Silné. I celú nedeľu. Čo mi príde pod ruky, narvem do seba a čakám. Nič. Ani viac a ani menej bolesti. Ležím a vstávam a neviem si rady. Mirko už zo mňa nešťastný. Na pohotovosť znova nejdem. Tlak kolísavý. Hlavu ide rozraziť. Snažím sa byť pokojná. (nejde mi to)
Pondelok. Volám neurológa. Nevezme ma skôr ako termín máj. Ok. Objednávam sa na interné vyšetrenie… termín koniec mája… hematka koniec mája… ortopédia až júl. Obvodná nerobí… čo ďalej? Tak sa učím priateľstvu s chorobou a čo mi rozum poradí, zapijem vodou. Snažím sa masáž… rukami… i špeciálny masážny prístroj na krčnú… i krémy a gély a spreje… Z toho všetkého až na lôžko a snažím sa zaspať. Do poobedia. Chvalabohu. Bolesť som nejako prespala a… tá hlava a krčná bolí ostošesť. Tak znova – pohotovosť. Kam inam? Presťahovaná – maľujú. Strážnik ma odvedie na detašované pracovisko. Čakám lekára, niekde je, ale niet ho.
Znova tlakomer so zlou manžetou. Druhá manžeta. Dosť divne vydáva vzduch. Tlak ukážkový. Stojím. Detašované má stiesnené podmienky. Lekár dorazil. Snaží sa zorientovať. Zoblečte sa do pol pása. Tak sa… krúti mi hlavou a ja jačím…
Toto potrebuje ortopéda a neurológa. Pošlem vás na RDG… po chvíli… Ach, nepošlem, nemá kto napísať popis. Skúste si to vybaviť u ortopéda. Mydocalm 3x denne. Pichneme vám… no, čo dáme? Almiral? Ketonal?
Pichnú ten pálivý… odchádzam… stabilizovaná. Bolesti ďalej trvajú. Uvidíme… čo ďalej.
Nepíšem to preto, lebo… ale je to smutný a tragický stav nášho zdravotníctva. Nič nefunguje (možno len na pohotovosti je to také), ale nezáujem o to, čo človek rozpráva… Netvrdím, že sa lekári hrajú na PC hry, ale… nikdy nezneužívam pohotovosť a urgent len tak, zo srandy… mám vysoký prah bolesti, ale keď sa nedá ináč, idem… je mi ľúto, že je to tak, ako to je, i keď viem, že pohotovosť nie je odborný lekár. Ale tie pomôcky a všetko ostatné… je na plač. A aj nezáujem… Netvrdím, že mi majú uvariť kávu a ponúknuť ma koláčikmi, ale…
Prosím o modlitby. Nielen za mňa, i za službukonajúcich a sestry… a za tých, ktorí dnes a zajtra a ďalšie dni navštívia pohotovosť a urgent.
Text a foto Alenka Medvecká
