Július Karabinoš pred dvadsiatimi rokmi a dnes. Aké sú limity šesťdesiatnika?
Kedy je vlastne človek starý? Keď dosiahne určitý vek, alebo keď si to začne myslieť? Prežil som život veľkých pádov a malých vzostupov, ale skutočne zaujímavým a pestrým sa u mňa stal až v zrelom veku. Nikdy som nepatril k talentovaným a dá sa povedať, že ani k priemerným športovcom. Možno preto som si vybral cvičenie s činkami, kde som bol odkázaný len sám na seba. Moja cesta k športovým úspechom však trvala celé desaťročia. Až po šesťdesiatke som dosiahol výrazné športové úspechy. Dva tituly majstra sveta, dva tituly majstra Európy. Celkom som z 23 štartov získal 21 medailí, z toho 14 zlatých. Až po šesťdesiatke som vyšiel na desiatky slovenských vrchov, ktoré som predtým nepoznal. Z turistického hľadiska za najhodnotnejšie považujem zdolanie Roháčov v Západných Tatrách.
Teraz ma opantal bicykel. Za dva letné mesiace som najazdil viac ako dvetisíc kilometrov, pričom rekordom dňa bolo 140 km.
Výkon, o akom sa mi ani nesnívalo. Samozrejme, nie je to o prekonávaní iných športovcov, ani o časových rekordoch. Stačí, že zvíťazím sám nad sebou. Stačí, že prekonám svoje limity, ktoré spinkajú niekde v mozgu a treba ich len z tohto spánku prebudiť. Naozaj sa dá aj po šesťdesiatke dosiahnuť niečo také, čo ste nikdy predtým nielenže nedokázali, ale možno ste na to ani nepomysleli. Vek nie je len číslo. Vek je stav mysle.
Keď sa stretnú pamätníci VEĽKOMORAVSKEJ RÍŠE, je na čo spomínať. Luděk Dvořák (65) z Brna, legendárny Bob Divílek (68) zo Zlína a Julo Karabinoš z Nitry.
Veľmi pekne ste to všetko povedali a určite každý si je vedomý toho, že bez pohybu sa človek nemôže udržať v dobrej kondícii. Čo by ste odporučili tým, čo by veľmi chceli, ale akosi im to nejde?
Pohyb je základ. Ak sa prestaneme hýbať, teda pravidelne sa venovať fyzickým aktivitám, to je najlepšia cesta k priberaniu a následne k spomaleniu fyziologických činností, postupnej nefunkčnosti srdca, pridruženiu ortopedických i metabolických problémov. Inými slovami, je to urýchlená cesta do hrobu, nehovoriac o kvalite života, ktorý môže byť krásny a zaujímavý i po šesťdesiatke. A čo konkrétne by muži mali robiť. Predovšetkým by si mali vybrať takú aktivitu, ktorá ich baví. Môže to byť aj posilňovanie, ale väčší podiel na dobrej kondícií majú kardio aktivity, napríklad rýchla chôdza, turistika, či bicykel. Človek sa musí rozhodnúť sám, či mu to za to stojí. Ideálne je, keď má po svojom boku partnerku, ktorá ho v pravidelnom športovaní nielen podporuje, ale sama je príkladom a iniciátorom pohybových aktivít. Nehovoriac o tom, keď má prehľad o energetickej hodnote potravín a sama vie pripraviť zdravé, nízkokalorické a chutné jedlá.
Vy ste sa aj so svojou partnerkou zoznámili pri cvičení, že?
Lenka prišla za mnou ako obézna. Dnes je to práve ona, kto vymýšľa spoločné pohybové aktivity. Športovo aktívny partner, žena, či muž, musí byť motiváciu pre toho druhého. Musí byť nepríjemné pre pohodlného človeka, keď vidí vedľa seba partnera, ktorý je zdanlivo fyzicky a mentálne o dvadsať rokov mladší.
Za rozhovor ďakuje Libuša Sabová
Foto Július Karabinoš
