Je svokra ešte stále postrachom?
Vlado sa narodil slobodnej matke, ktorá bola od prvej chvíle na syna veľmi silno naviazaná a mala ho vyslovene iba pre seba. Keď si našiel priateľku, veľmi ťažko sa s tým zmierovala.
Vlado sa oženil ako 36 – ročný, vtedy však vôbec netušil, že manželstvo mu dlho nevydrží a už vôbec nie, že mu ho rozbije matka. Práve v jej štvorizbovom byte začali manželia po svadbe bývať. Domáca pani však absolútne nerešpektovala ich súkromie. Kedykoľvek bez zaklopania vošla do ich izby. Varila zásadne iba ona, pretože sa bále, že nevesta jej spáli hrnce. Manželom nedovolila žiadne zmeny v byte, nemohli si ani len otočiť postele. Pred susedkami ohovárala nevestu, že v skrini nemá „komínky“. Nevesta bola zo dňa na deň čoraz zúfalejšia. Keďže sa situácia iba zhoršovala, poprosila manžela, aby od svokry odišli a našli si podnájom. Vlado jej to sľúbil, ale keď sa už mali odsťahovať, mama ho začala prehovárať, aby pri nej zostal, lebo inak vraj bude nešťastná. „Venovala som ti celý život, mám 62 rokov a pomaly budem potrebovať opateru,“ povedala synovi. Mladý muž dal prednosť matke a s manželkou sa rozviedol.
O svokrách poznáme množstvo vtipov a viažu sa k nim väčšinou negatívne poznámky. No zďaleka nie všetky svokry sa mladým ľuďom miešajú do života, neustále hľadajú na svojich nevestách chyby a poúčajú ich o tom, ako treba variť a ako vychovávať deti. Nie všetky sú prísne, panovačné, ba až hysterické, napriek tomu sa ich ešte i dnes nájde dosť.
Generačný problém
Vzťah medzi nevestou a svokrou je generačný problém. Ide tu zväčša o neprispôsobivosť zo strany svokry – staršie ženy si často neuvedomujú, že život ide dopredu, že moderné mladé ženy robia veľa vecí inak, ako to robili kedysi ony…. Nejedna svokra napriek tomu tvrdohlavo nástojí na svojom. „Keď má nevesta na určitú vec iný názor ako svokra, je dobré, keď sa o tom spoločne pozhovárajú. Povýšenecké kritizovanie a hodnotenie nie je dobré pre žiadnu z nich,“ zdôrazňuje psychologička PhDr.. Mária Anita Heribanová. „Ani nevesta by nemala byť tvrdohlavá – mala by si svokrine rady vypočuť a zariadiť sa podľa toho, čo uzná za vhodné a dobré. V takomto vzťahu by nemala chýbať tolerancia.“ Ak má nevesta aspoň niečo z toho, čo od nej očakáva svokra (že bude šikovnou gazdinou, bude sa starať o jej syna, bude dobrou matkou pre svoje deti a svokrine vnúčatá) a ak sú obidve ústretové, ich vzťah by mal byť harmonický. Ak má však svokra na svoju nevestu prehnané požiadavky, mladá žena sa môže v jej blízkosti cítiť naozaj nepríjemne.
Príčiny problematického vzťahu medzi nevestou a svokrou vidí sociologička PhDr. Magdaléna Piscová v tom, že oblasť výchovy detí je u nás v dominantnej miere záležitosťou žien. Dievčatá a chlapci sú vychovávaní a konfrontovaní viac so svetom matiek ako so svetom otcov. Z toho môže potom na jednej strane prameniť obava mladého muža alebo mladej ženy, či ich životný partner vyhovie nárokom ich matky. Na druhej strane je to práve matka, ktorá je akoby „mierkou“ správnosti konania partnera.
Chce to čas
Ak nevesta ešte nepozná dobre svoju svokru a cíti, že je k nej nepríjemná, alebo vidí u nej veľký odstup, v tomto prípade pomôže čas, alebo spoločný rozhovor. Človeka nikdy nespoznáme na základe jedného stretnutia, na vzájomné spoznávanie si treba nechať určitý čas. Niektorí ľudia sú schopní sa tomu druhému otvoriť hneď pri prvom stretnutí a dokážu ho bez problémov prijať do rodiny. Iní na to zasa potrebujú určitý čas. Nevesta by mala mať na pamäti aj to, že určité veci vo vzťahu k svokre môže sama zmeniť, ale niektoré jednoducho zmeniť nedokáže. Ak s niečím naozaj „nepohne,“ mala by to brať ako fakt a nezaťažovať sa tým. A ešte na jednu dôležitú vec by nemala zabúdať: ak svoju svokru naozaj nemá rada, nemala by o tom pred manželom stále hovoriť, lebo on môže mať na matku celkom iný názor. Je to veľmi citlivá záležitosť, preto treba aj citlivo reagovať.
Manželstvo jedináčikov Pavlíny a Michala sa skončilo doslova kuriózne. Obaja bývali v rodinných domoch v jednom meste. Chceli sa vziať, no neuvažovali nad tým, kde budú bývať. Rodičia syna trvali na tom, že budú bývať u nich a rodičia dcéry zasa nástojili na tom, aby sa mladomanželia nasťahovali k nim. Mladí ľudia sa však nedohodli ani do svadby. Svoj veľký deň prežili u nevesty. Keď sa svadobná hostina skončila, Michal povedal, že musí ísť domov. Nech sa vraj Pavlína zbalí a ide s ním, veď je jeho manželka. Jej rodičia to však nechceli dovoliť a tak dcéra zostala s nimi doma. Manželia, ktorí boli takto silno naviazaní na svojich rodičov, podali po troch mesiacoch žiadosť o rozvod.
Zmenili sa ?
„Mladomanželia, ktorí budú po svadbe bývať u rodičov ( buď manželových, alebo manželkiných), by sa s nimi mali pozhovárať a dohodnúť na poplatkoch, varení, praní, upratovaní spoločných priestorov a ostatných domácich prácach. To je prvá zásada,“ hovorí psychologička M.A. Heribanová. „Nevesta vo varení spočiatku ešte nemá takú zručnosť a skúsenosť, ale má snahu a ochotu. Ak je svokra rozumná, poradí jej bez toho, aby ju zhadzovala. Ak sa stane, že svokra chce všetko režírovať, zasahovať do toho, ako majú variť, mali by sa s ňou pozhovárať, povedať napríklad: Prepáč, ale toto je naše manželstvo, my si chceme vytvoriť niečo vlastné. Radi si vypočujeme tvoju radu, ale nechaj nás na pokoji… Ide o slušnú komunikáciu, objasnenie situácie. Ak to nepomôže, ak sú zo strany svokry silné zásahy, potom je rozumnejšie zohnať si podnájom. Psychický tlak býva v podobných prípadoch taký silný, že medzi manželmi môžu nastať problémy a manželstvo sa môže dokonca rozpadnúť.“
Sociologička M. Piscová tvrdí, že dnešné svokry sa menia, resp. mení sa ich postavenie. Ide to jednak tým, že mladí muži a mladé ženy vstupujú do manželstva neskôr, sú psychicky, sociálne a osobnostne lepšie pripravení a aj nezávislejšie vo vzťahu k svojej rodine. Ďalším dôležitým faktorom je to, že sa predlžuje obdobie ekonomickej aktivity u mužov, takže ženy – svokry žijú viac – menej svojim vlastným životom, v ktorom manželstvo ich detí nemusí byť na rozhodujúcom mieste.
Svokry a zaťovia
Vzťah svokry a zaťa býva menej problémový ako vzťah svokry a nevesty. Je to azda preto, že kuchyňa je doménou ženy, dve ženy majú rozdielne názory a skôr sa pochytia. Medzi svokrou a zaťom býva naštrbený vzťah najmä vtedy, ak zať býva u svokrovcov a matka je na dcéru ( jeho manželku ) veľmi silno naviazaná a naopak. Ak sa manželka vo všetkom radí s matkou, rešpektuje ju a nie svojho manžela, potom sa naozaj môže cítiť ako piate koleso na voze.
„Mladé ženy, ktoré sú závislé od matky, sa jej často zdôverujú aj s intímnosťami z manželského života, čo sa potom negatívne odráža v manželskom vzťahu. Manžel má často pocit menejcennosti, nemá pocit vzťahu s manželkou. U zaťa sa vyhrocuje vzťah so svokrou, cíti sa takpovediac prebytočný,“ vraví M.A. Hetribanová. „Ak majú mladí manželia aj dieťa, svokra zvyčajne veľmi zasahuje do výchovy dieťaťa, do organizácie domácnosti, do otázok týkajúcich sa financií. Netaktná svokra často narúša súkromie mladomanželov – pre dcéru je to normálne, veď je to mama, ale pre zaťa je to v podstate cudzia žena. V takých situáciách môžu nastať veľmi vážne konflikty.“
Neveste zakázala vychádzať z domu
Najvyšší súd v Taliansku potvrdil prehnané zasahovanie svokry do života manželov Tiziany a Luca, ktorých napokon rozviedli. Svokra sa podľa mladej ženy miešala do ich manželstva už od roku 1996, keď sa vzali. Najčastejšie svokrine pripomienky boli, že nevesta si dáva na tvár priveľa mejkapu, myslí iba na svoju postavu a nevie, ako vychovávať dieťa. Kritizovala všetko, čo Tiziana urobila. Luco bol svojou matkou celkom zotročený. Svoju manželku nútil, aby odišla zo zamestnania a starala sa o dieťa. Svokra jej zakázala vychádzať z domu, aby sa za ňou neobzerali iní muži. Po súdnom rozhodnutí sa Luco nasťahoval k svojej matke. Dcérku zverili do výchovy Tiziane. „Čoraz viac Talianov vo veku 30 rokov je závislých od svojich rodičov, takže nie sú schopní niesť zodpovednosť,“ konštatuje manželská poradkyňa Anna de Paceová. Z prieskumu Národného výskumného inštitútu v Taliansku vyplýva, že viac ako polovica dvadsiatnikov a tridsiatnikov žije ešte stále so svojim rodičmi.
