Infekcia kliešťovej encefalitídy môže častejšie prebehnúť bezpríznakovo, upozorňuje infektológ
Slovensko v posledných rokoch zažíva mimoriadne vysoký výskyt kliešťa obyčajného, ktorého epicentrá výskytu sa zväčšujú nielen plošne, ale aj smerom do vyšších nadmorských výšok. Aktuálna situácia na Horehroní navyše dokazuje, že je potrebné zachovať zvýšenú opatrnosť aj pri konzumácii nepasterizovaných výrobkov z ovčieho a kravského mlieka.
„Nakaziť sa kliešťovou encefalitídou je možné dvomi spôsobmi. Častejšie po zaklieštení, ide teda o priamy prenos, k nákaze však môže dôjsť aj nepriamo, a to konzumáciou nepasterizovaného, neprevareného ovčieho a kozieho mlieka a mliečnych výrobkov,“ vysvetľuje MUDr. Ladislav Lužinský z infektologickej ambulancie Nemocnice AGEL Zvolen. Priebeh infekcie býva podľa jeho slov najčastejšie bezpríznakový s jednofázovým alebo dvojfázovým priebehom.
„Infekcia najčastejšie prebieha bezpríznakovo. Nákaza s príznakmi môže mať jednu fázu, pri ktorej je ľahký, chrípke podobný priebeh alebo sú zápalom hneď postihnuté mozgové obaly a určitá časť mozgu. Dvojfázový priebeh je v prvej fáze charakteristický chrípkovými príznakmi, je to tzv. abortívna forma trvajúca 2-4 dni. Po nej nasleduje niekoľkodňové obdobie, keď sa stav pacienta ustáli a je zdanlivo v poriadku, avšak nasleduje druhá fáza, v ktorej sú postihnuté mozgové obaly, v ťažšej, teda encefalitickej, forme aj mozog,“ približuje MUDr. Lužinský.
Ak ste boli v kontakte s kliešťom alebo ste konzumovali nepasterizované mliečne výrobky a vyskytli sa u vás príznaky, ktoré by mohli indikovať kliešťovú encefalitídu, vyhľadajte všeobecného lekára, v prípade detí detského všeobecného lekára. Až u 40 % infikovaných sa však nevyskytnú typické príznaky tohto ochorenia. Čo v takom prípade? Môžete podstúpiť laboratórne vyšetrenie, ktoré na základe prítomnosti protilátok potvrdí alebo vyvráti prítomnosť nákazy. „Typické prvotné príznaky kliešťovej encefalitídy sa zvyčajne nevyskytnú u jedincov so silnou imunitou. Netreba sa však spoliehať na to, že imunita sa s ochorením popasuje sama, vždy je lepšie nechať sa otestovať na protilátky preventívne a nečakať na druhú či tretiu fázu ochorenia, pri ktorých je liečba omnoho náročnejšia, nezriedka môže dôjsť až k ohrozeniu života či trvalým následkom,“ zdôrazňuje riaditeľka laboratórií AGELLAB Ing. Elena Gaboňová.
Moderné laboratórne vyšetrenia sú dostupné a dokážu na základe protilátok z krvnej vzorky už po približne týždni od uštipnutia či konzumácie nepasterizovaných mliečnych výrobkov preveriť, či ste boli infikovaní patogénmi, ktoré spôsobujú kliešťovú encefalitídu alebo lymskú boreliózu. Tá má podobné príznaky a je taktiež prenášaná kliešťami. Rozdiel medzi týmito ochoreniami je v ich pôvode i liečbe – zatiaľ čo kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie, pri ktorom sa liečba zameriava na tlmenie príznakov, lymská borelióza má bakteriálny pôvod a na jej liečbu sa využívajú antibiotiká.
Ak sa však počas sezóny nechcete vyhýbať miestam, odkiaľ by ste si mohli priniesť kliešťa alebo sa nechcete vzdať obľúbených lahôdok z ovčieho či kozieho mlieka, existuje možnosť očkovania proti kliešťovej encefalitíde. To môžete absolvovať už pred sezónou a môže byť podané aj deťom od 1. roka života. Očkovanie pozostáva z 3 dávok a je účinné až 3 roky. „Laboratórne vyšetrenie kliešťovej encefalitídy a lymskej boreliózy poskytne pacientovi komplexný obraz o stave protilátok, na základe čoho si vie naplánovať aj prípadné preočkovanie. Prípadne je možné vyšetriť aj priamo kliešťa – či je prenášačom infekčného ochorenia, kde vyšetrením metódou PCR dokážeme identifikovať až 7 rôznych patogénov,“ uzatvára Ing. Gaboňová.
Informácie poskytla Mgr. Martina Pavliková
Hovorkyňa AGEL SK
