Dôchodcovské radosti Kataríny Ábelovej (63)
Vždy som so záujmom sledovala aktívny život niektorých ľudí v seniorskom veku. Bolo jasné, že títo ľudia žijú plnohodnotný život hlavne kvôli tomu, že trávia svoj čas pri záľubách a v kolektíve priateľov. Počas svojho aktívneho života,či mladosti som sa nikdy nejako špeciálne nevenovala športu, skôr iba z každého tak trochu. Vo fitku som sa skamarátila s chalanmi, ktorí chodievali na preteky Spartan Race do zahraničia a tí mi raz ukázali video, ktoré na takom preteku natočili. Úplne ma to nadchlo a pomyslela som si :“Toto tak aspoň raz zažiť ,to by bolo!“ O nejaký čas som sa zase dostala k článku, kde o tomto preteku písala s veľkým nadšením nejaká mladá pani. Bolo to v čase blížiacej sa šesťdesiatky a ja som rozmýšľala, čo by som chcela k narodeninám také, aby som na to nikdy nezabudla. Bolo rozhodnuté. Pôjdem na Spartan Race do Valčianskej doliny.
Keď som to povedala manželovi, bral to ako nejaký žart. „Prosím ťa, veď ty nezabehneš 5 km, neexistuje. Nebeháš, netrénuješ. Je to hlúposť .“ Ja som však bola rozhodnutá a hotovo. Pôvodne som mala predstavu, že pôjdem do Valčianskej doliny tajne, vrátim sa s medailou a tričkom ako riadna frajerka. Keď som si ale prečítala reverz, prišlo mi hrozné uviesť tam manžela ako osobu, ktorej by pripadne niekto zavolal, že jeho žene sa niečo stalo. Tak som išla s pravdou von. Môj manžel je úžasný v tom, že síce povie otvorene, čo si myslí, ale ináč nás podporuje vo všetkom. Keby ma neviezol do Valče, určite by som sa otočila a išla domov. Bola som šokovaná veľkoleposťou akcie, kopou mladých vyšportovaných ľudí. Ale cúvnuť som už jednoducho nemohla. Preteky som dokončila, bolo to náročné a na najväčších prekážkach to bol práve môj muž, kto ma najviac povzbudzoval.
Spartan Race a ja, to bola ale športová láska na prvý pohľad. Sú to preteky, kde si odkázaný sám na seba, ale kľudne Ti pomôže a povzbudí ťa úplne cudzí človek. Po čase som sa dozvedela, že v Prievidzi je partia ľudí, ktorí trénujú na tieto preteky. Tak som sa cez internet spýtala, či by som mohla chodiť trénovať s nimi. Zaujimalo ma, či tam chodia aj starší ľudia. Odpoveď ma rozosmiala.“Príď, my tu máme dokonca aj skoro štyridsiatnikov! “ Tak som prekonala strach a išla na prvý tréning. Boli skvelí, milí, nápomocní, veselí a takí aj ostali. A tak som v Spartan Training Group v Prievidzi našla všetko. Športovú záľubu uprostred skvelých mladých ľudí, ktorí nie sú len dobrými športovcami, ale dokážu pomôcť keď treba. Pravidelne darujú krv v Bojnickej nemocnici, spolu čistíme mesto, zúčastňujeme sa a organizujeme charitatívne akcie a behy.
Kvôli tomu, aby sa mi lepšie behalo som sa rozhodla ísť aj do Jarnej premeny, ktorú organizuje Július Karabinoš. Je to korešpondenčná súťaž v chudnutí. Očakávala som síce lepší výsledok, ale je fajn, že sa mi podarilo schudnúť 9 kg. Už na poslednom preteku som cítila, že sa ľahšie behá.
Človek sám rozhoduje ako prežije čas, ktorý dostal. Nikdy nie je neskoro začať žiť aktívne. A áno, aj mňa často niečo bolí, ale vždy sa to chvalabohu zatiaľ dalo prekonať.
Ozaj, toto je jedna časť mojich dôchodcovských radosti, druhá je päť dievčat spolužiačok z gymnázia, s ktorými sa pravidelne stretávame na rôznych miestach po Slovensku. Naposledy sme objavovali Banskú Štiavnici.
Text a foto Katarína Ábelová
