Dnes má moja mama 69 rokov. Už dlhé roky nemám o nej žiadne správy. Odišla do zahraničia pred 27.rokmi a tam sa znova vydala!
Hľa… mama… tvoje dieťa…
Hľa… dieťa… tvoja mama… 
Hľa… babka… tvoj jediný vnuk…
Hľa… prababka… tvoja prvorodená pravnučka
Dnes slávi moja mama 69 rokov. Netuším, ako ich oslávi a s kým a či vôbec, ako tento deň prežíva. Už dlhé roky nemám žiadne správy (odišla do zahraničia pred 27.rokmi a tam sa znova vydala), i keď som sa snažila na všetky strany a kontaktovala. Mám číslo mobilu, no nikdy za tie roky nereaguje na správu a hovor. Mám mailovú adresu, nikdy však neodpíše. Mám adresu, kde žila posledných 27 rokov, ale bez odpovede. Mám však nádej.
Dávno som odpustila, netrápim sa už denne spomienkami (občas to ale doľahne) a ani výčitkami (načo?) Nesúdim, neposudzujem, neživím hnev a ani zlosť, len nerozumiem i keď veľmi by som chcela pochopiť jej myšlienkové pochody a dostať odpovede na otázniky.
Nie všetky deti majú rodičov i keď len ich mať v rodnom liste je málo. Dieťaťu chýba láska. Tá mamina i jej vôňa a úsmev a istota v jej objatí. Nevadí (i keď pobolieva), stáva sa v živote aj omnoho horšie a môjmu synovi a vnučke sa to našťastie neudialo. Boh mi požehnal starých rodičov.
Roky neplačem za tebou. Prečo aj? Už som aj vyrástla z plienok, dokonca i tvoj vnuk. Ten už dnes prebaľuje svoju dcérku, moju vnučku a tvoju pravnučku.
Žena, ktorá mi dala život, nevzala mi možnosť radovať sa na tomto svete, naplno žiť a za to som a budem navždy vďačná. I napriek všetkému, čo sa jej udialo, jej rozhodnutie bolo pevné a ani na malú chvíľu nezapochybovala priviesť ma na svet. Aké úžasné a skvelé, silné, veľký počin. Pre toto si ju nesmierne vážim. O čom asi premýšľala prvé dni po mojom narodení, keď sme boli len dve v pôrodnici samé. Ja a ona. Neviem veru! A možno sa ani nedozviem. Ani deň bez žehnania mojej mame. Na všetky smery, lebo neviem presne, ktorý je ten jej. A tak mama moja, zo srdca Ti prajem všetko najlepšie a nech si Bohom požehnaná na Mnohaja i blahaja lita!
Text a foto Alenka Medvecká
