Dievčatko z katalógu OD PRIOR je dnes úspešná spisovateľka Adriana macháčová
Jej romány sa čítajú ľahko, strhnú vás svojim dynamickým dejom a neodložíte ich skôr, kým nedočítate poslednú stranu. Zaujímavá a pútavá téma komplikovaných medziľudských vzťahov, ich premenlivosť a problémy vás donútia poobzerať sa okolo seba. Ľúbostné trojuholníky, kolízne situácie, citové drámy súčasnosti poukazujú nielen na paradoxy a hĺbku hodnotového rebríčka, ale aj dôležitosť lásky a najmä porozumenia. Postavy Adriany Macháčovej sú milujúce, žiarlivé, sebecké, pomstychtivé, či naivné. Opisuje ich bez príkras, vecne a pokojne, so všetkými chybami a všednými starosťami. V jej knihách je život. Adriana Macháčová tiež napísala tri knihy spoločne s publicistom Róbertom Dydom. Úspešne si razí cestu domácim aj zahraničným trhom a vychádza v českom aj v nemeckom preklade. Narodila sa v znamení Vodnára, vyštudovala FiF UK v Bratislave. S manželom, synom Maximom a s kokeršpanielom Boubou žijú momentálne v Holandsku.
Mojim domovom je Bratislava, ale pracovné povinnosti môjho manžela nás zaviali do Holandského kráľovstva. Je to nádherná a vyspelá krajina kvetov, morských plodov, syrov, bicyklov a húževnatých a usmievavých ľudí. Zapáčila sa mi ich svojská moderná architektúra, ale aj večný zápas s vodou, aby sa ich územie nezmenšovalo. Nikdy som neverila, že po rokoch opäť sadnem na bicykel, ale našla som odvahu. Vychádzky k Severnému moru ma dobíjajú energiou a inšpirujú k písaniu nových príbehov. Ten ďalší bude zaiste trošku iný, hoci rozoberaniu medziľudských vzťahov zostanem určite verná.
Ako ste sa dostali k písaniu?
Nikdy by mi nenapadlo, že raz napíšem knihu. Nebol to môj sen. Písať som začala ako trinásťročná. Boli to postrehy z môjho života v čase, keď sa rodičia rozvádzali. Obaja si navyše našli druhých partnerov, čo v mnohých ohľadoch nebolo jednoduché. Potrebovala som sa s niekým podeliť o smútok, ale aj strach, a tak som sa vypísavala. Zistila som, že je to úžasný spôsob, ako sa vyrozprávať z toho, čo by ste neprezradili ani najlepšej kamarátke.
Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?
Čerpám zo svojho života, ale vo väčšej miere zo života ľudí v mojom okolí. Pozorujem ich, aby som ich správanie opísala čo najdôveryhodnejšie. Snažím sa pochopiť, čo objavujú vo svojom vnútornom svete, aké majú psychické limity. Slávna prvá veta z románu Anna Karenina od Leva Nikolajeviča Tolstoja to vystihuje najpresnejšie: „Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojim spôsobom.“. Je to, žiaľ, tak. Aj v príbehoch, ktoré píšem má mnoho momentov skutočné pozadie a nie sú len rozprávaním o niečom, čo sa nestalo. Každý si raz prejde dobrým aj zlým a niektoré veci si buď zapíšete do denníka, alebo napíšete knihu, tak ako ja. Len vy viete, čo je vaša bolesť a čo fantázia.
Viem o Vás, že ste sa kedysi venovali modelingu. Ako to začalo?
To bol iba krátky úlet. Dostala som sa k tomu úplnou náhodou. Oslovil ma jeden fotograf a ponúkol mi fotenie pre katalóg PRIOR. Vydržala som štyri sezóny. Nebolo to nič pre mňa. Necítila som sa pred objektívom komfortne. Som skôr uzavretá a hanblivá. Bola to však vynikajúca skúsenosť, ktorú zaiste využijem v niektorom svojom príbehu a čitatelia sa o tejto práci dozvedia viac.
Čo čitatelia nájdu vo vašich knihách?
Vo svojej tvorbe sa venujem predovšetkým medziľudským vzťahom. Rozpitvávam vzťahy medzi manželmi, rodičmi a deťmi, súrodencami, priateľmi. Nemoralizujem však, ale odkrývam len dobré aj zlé stránky. Želám si, aby moje knihy čitateľov dobíjali, aby sa v nich našli, alebo našli niekoho známeho a pochopili, že v žiadnej situácii človek nie je sám a podobné problémy riešia aj iní. Verím, že im pomáham, aby sa zamysleli a povedali si, tak toto by som nechcel nikdy zažiť, alebo naopak – chcel.
Pred rokom mi vyšiel už dvadsiaty román s názvom Dokonalý manžel. Keď som ho začala písať, premýšľala som, či vôbec niekto povie pravdu o svojom manželstve. Zväčša si ju trošku prikrášlime. O tom je aj príbeh Niny Martinkovej. Jej manželstvo malo byť dokonalé. Po rozvode rodičov na vlastnej koži spoznala, čo je to byť dieťaťom bez matky. Jediným motto Viery Baumannovej bola totiž kariéra nadovšetko. Nina bola presvedčená, že ak sa raz vydá, kariéru bude robiť len manžel a ona sa bude starať o kŕdeľ ich detí. S Oliverom to chceli mať všetko po poriadku. Byt v centre mesta, moderný nábytok a krásne oleandre na terase. Na konci zoznamu bolo dieťa. Idylka sa končí vo chvíli, keď sa Nina dozvedá, že jej muž ho čaká s inou. A aby toho nebolo málo, mladá Kristína záhadne zmizne. Nina čelí Oliverovým nemilosrdným obvineniam, že jej niečo v záchvate žiarlivosti urobila. Nevie, čo robiť. Nemá sa s kým poradiť. Rozhodne sa zavolať matke a dúfa, že sa niečo medzi nimi zmení. No nech človek utečie akokoľvek ďaleko, minulosť mu je v pätách. Nina predstiera, že špinavé tajomstvo, ktoré ukrýva, patrí niekomu inému. Mohla by prehovoriť, povedať všetkým pravdu a nič viac, než pravdu, lenže rozhodne sa mlčať. Hľadá svoje miesto, nové pravidlá a novú budúcnosť. „Nepýtajte sa ma, prečo som od Olivera neodišla. Som ako káva, zamiešajte ju a zrniečka sa vždy usadia na dne,“ hovorí o sebe.
Už čoskoro vyjde moja najnovšia kniha. Pre mňa je veľmi osobná, pretože som ju písala so slzami v očiach, ale s nesmiernym odhodlaním. Trpko-sladký príbeh sa opiera o skutočné udalosti. Kto by čakal, že nás rozdelí pravda? Klamstvá sme zvládali celkom dobre…
Text a foto Adriana Macháčová
