Čo ste možno nevedeli o vitamíne C
Väčšina zvierat ho dokáže vyprodukovať z cukru. Človek nie a jeho denná spotreba vitamínu C závisí len na výžive.
Patrí k najznámejším: bol objavený v roku 1700, keď bol jeho nedostatok veľmi častý vzhľadom na nízku spotrebu čerstvého ovocia a zeleniny. Najdôležitejšou funkciou tohto vitamínu je syntéza kolagénu, bielkoviny, ktorá tvorí základnú stavebnú štruktúru kostí, zubov, chrupaviek, svalov a ciev. Preto jeho nedostatok spôsobuje zhoršenie stavu kostí a zubov, krehkosť kapilár prejavujúcu sa krvácaním, kožnými a sliznicovými hematómami. Neskôr však boli objavené aj ďalšie funkcie: zlepšuje imunitný systém, hojenie rán a zlomenín, uľahčuje vstrebávanie vápnika a železa z potravín, zúčastňuje sa aj na syntéze niektorých hormónov. V dnešnej dobe spočíva najzaujímavejší účinok v preventívnom pôsobení proti nádorom, hlavne nádorom žalúdku a pažeráka. Naozaj sa zdá, že vitamín C obmedzuje vznik „nitrosamínov,“ rakovinotvorných látok, ktoré sa vytvárajú v žalúdku z dusičnanov a dusitanov, konzervačných látok používaných v potravinách typu údenín a sladových nápojov. Ako prevencia proti vytváraniu týchto látok sa v Spojených štátoch vitamín C pridáva obyčajne do niektorých potravín (mäso a salámy). V súčasnosti je jeho nedostatok veľmi vzácny, aspoň u dospelých zdravých osôb. Bolo dokázané, že oproti odporúčanej dennej dávke 60 mg sa v Taliansku konzumuje 100 mg (sever) až 120 mg (stred a juh) denne a to vďaka častej konzumácii zeleniny a ovocia. Treba však vziať do úvahy niektoré zvláštne situácie, keď potreba vitamínu C rastie. Fajčiarom sa napríklad odporúča takmer dvojitá dávka vzhľadom k tomu, že sa metabolizmus tohto vitamínu zvyšuje o 40%.
