Atraktívna Dagmar s dlhými ryšavými vlasmi. Pamätáte sa na túto herečku?
Keď sa moja dcéra na niekoľkomesačnom študijnom pobyte v Los Angeles pred pár rokmi zoznámila s Dagmar Ferenčíkovou Edwards, hneď som si ju vybavila ako atraktívnu krásku s dlhými ryšavými vlasmi v televíznej hre Stanislava Štepku Ženské oddelenie s nezabudnuteľnou Katarínou Kolníkovou. Od nakrútenia tejto hry však už uplynulo veľa rokov a v živote Dagmar sa veľmi veľa zmenilo. Tak som si povedala, že si radi prečítate, ako dnes žije.
Koľko rokov ste už v Amerike a čo robíte?
V Los Angeles žijem od roku 1999.
Pracujete ako herečka?
Venujem sa komerčnému herectvu a k tomu robím ešte účtovníctvo na voľnej nohe. Dá sa povedať, že produkčnému svetu v oblasti filmu a reklamy rozumiem, tak sa viacmenej zameriavam na klientelu v umeleckom businese. Mám firmu, ktorá sa stará o finančnú organizáciu a kontrolu pre produkcie a jednotlivcov v umeleckom a komerčnom svete. Herectvu sa venujem komerčne. Stala som sa členkou Umeleckej únie a tak chodím a bookujem reklamy na celonárodnej ploche. Moja posledná veľká reklama bola na otváraní „Super Bowl,“ čo je v USA pre komerčného herca „pocta.“
Mali ste skvele začatú hereckú kariéru na Slovensku. Taký tip ako vy stále chýba. Nie je vám to ľúto?
Ľútosť je v živote barlička, ktorú som vystriedala za vďačnosť. Som nesmierne vďačná za to, kde dnes som. Mám zdravého a veselého syna, ktorý má 13 rokov, skvelú prácu, výborné pracovné vzťahy a do môjho života pritancoval „princ na bielom koni“ Richard, ktorého si nesmierne vážim. Náš vzťah je plný lásky a porozumenia. Richard je bývalý muzikant a štúdiový zvukár, ktorý má 2 Gold Record za Janet Jackson Runaway & Jade –Mind, Body and Song.
Ľuďom ste zostali v povedomí ako pacientka v Štepkovej hre Ženské oddelenie. Ako si na to spomínate?
Karolinka, bola veľmi podobná osobe, ktorou so v tedy bola a tak sa mi hrala veľmi ľahko. Bolo mi veľkým potešením pracovať s režisérom Jurajom Nvotom a s celým Radošinským divadlom.
Pokúšali ste sa herecky presadiť aj v Amerike? Aké to bolo?
Spočiatku som sa stretávala s komentármi ako: „už nie ste najmladšia a máte akcent“. Dnes túžbu po herectve riešim tak, že sa zapíšem do hereckého tréningu k dobrému režisérovi, pracujem s ním vyše 8 týždňov na scénkach a potom si urobíme malé predstavenie pre hostí a ľudí z businessu. Baví ma to. Na javisku sa vždy cítim úžasne a veľmi sa teším, že moje herectvo sa napriek môjmu „veku a akcentu“ páči.
Čo robíte okrem toho, čo vás baví, napĺňa?
Venujem sa yoge, plávaniu, prírode, kempujem. Rada sa túlam po múzeách, mám rada dobré víno a sushi. Čítam o dušu spasenú všetko, čo sa týka vnútorného rastu a otvoreného myslenia.
Máte syna, aký má vzťah k Slovensku?
Gabriel od narodenia chodí na Slovensko každý rok. Hovorí zábavnou lámanou slovenčinou, čo prináša veľa srandy. Vždy v Bratislave navštívime jeho babinku. Už niekoľko rokov chodíme do Banskej Štiavnice, kde máme milých priateľov a Gabriel tam trávi čas v letných detských táboroch. Na budúce leto sa chystá opäť a to hneď na dva kurzy. Toto leto, keďže už má 13 rokov, prvýkrát letel domov sám – z Viedne do LA, tak sa cítil ako veľký chlap!
Nikdy ste neuvažovali o tom, že by ste sa vrátili späť na Slovensko?
Bolo obdobie, keď som uvažovala sa vrátiť aj so synom, ale nikdy som to nedotiahla do konca. Mám doma veľmi príjemných a milých priateľov a celú našu famíliu. Tak ma to domov vždy veľmi ťahá.
Ako po toľkých rokoch vnímate svoju rodnú krajinu?
Keďže sa viac menej pohybujem medzi blízkymi priateľmi a rodinou, vždy budem brať moju rodnú krajinu, či Moravu, kde som sa narodila, alebo Slovensko, kde som vyrástla, s láskou. Chýba mi tu však všeobecná úcta medzi ľuďmi a vďačnosť. Viem, že ľudia na Slovensku to tak nevnímajú, ale fakt, že Slovensko má nádherné hory, zdravé rieky a je plné prírodných darov, je na tejto planéte vzácne. Uvedomujem si, ako ľudia z celého sveta hľadajú potravu a vodu len preto, aby mohli prežiť. California je dezert. Za poslednych 5 rokov tu pršalo len 30 minút, asi tak dva krát do roka. Vidím, čo to s prírodou a jej obyvateľstvom robí. Je hrôzostrašné sledovať Californské požiare, toľko hektárov pôdy a nádherných lesov tu každý rok vyhorí. Vážim si našu planétu za to, že ešte stále znáša naše neuspokojené ľudstvo a podporujem všetkých, ktorí ju chcú chrániť.
S radosťou a s pozdravom Dagmar
Za rozhovor ďakuje Libuša Sabová
