Ako Vasilisa Premúdra záchod zapchala. Alebo….
Motivačný status, keď budete mať pocit, že nie ste dosť dobrí a iní sú šikovnejší a múdrejší.
Prvá dejová línia.
Od mojej mamy som sa naučila, že zvyšky jedla splachujem do záchodu. Nieže by som tam hádzala rezne, ale zvyšky polievky vodu, keď odmáčam hrniec a tak. Asi päťdesiat rokov to robím a dobre.
Druhá dejová línia.
Zavarila som prvých päť pohárov uhoriek. Ukladala som ich v špajze. Ešte je tam asi päť pohárov z minulého roka. A dva dvojročné poháre, ktoré chytili takú čudnú farbu. Možno ešte jedlé, ale teda nič moc. Tak som ich otvorila. Čo s nimi? V koši budú smrdieť. Že máme komposter mi nenapadlo.
A prepájame dejové línie.
Malé nakladačky, veď to sú ako malé „hovienka.“ Spláchnem ich. Tri šup a zmizli. Ďalšie 3 a voda ich odniesla. A ďalšie tri. A ďalšie tri. Až sa tri vrátili.
Nie žeby celkom zapchatý záchod, ale proste ledva odteká. Použiť ho na účel, na ktorý má slúžiť nepripadá do úvahy.
Zvon nepomáha.
Prišiel manžel Peter z roboty.
– Upchala som záchod.
– Pozriem sa na to.
– Zaváranými uhorkami.
Vyskočilo mu obočie.
Zvon, háčiky, hadičky. Tričko má mokré.
– Bože, ako takáto debilina môže niekomu napadnúť. Uhorky do záchoda. Krava dementná.
Nie, to nie Peter. To som si ja nadávala sama sebe. On ma utešoval a kritizoval konštrukciu záchodu. ( tak, trošku mal pravdu, mohol by výrobca počítať aj s uhorkami, nielen s hovienkami). Takéhoto muža ja mám !!!
Ešte mi Peter pekne vysvetlil, že plávajúce hovienka spláchne, ale uhorky sú ťažké.
Išli sme kúpiť všetko dostupné na odpchatie záchodu.
Špeciálna pružina, nové zvony, nové tesnenie, ak záchod bude treba odmontovať.
A bolo treba.
Vytrepali sme ho na dvor, otočili a ľaľa, zašprajcovaná uhorka. A za ňou sa sypú ďalšie.
Dve fľašky to neboli. Dúfam, že zvyšné šťastne odplávali do kanalizácie a nie sú časovanou bombou kdesi v rúre pod domom. Nové tesnenie, záchod na miesto…
Záchod splachuje. Peter si dáva malú vodku za správami. Ja na neho s láskou a obdivom hľadím.
Ešte mám dva poháre starej čalamády…
Text a foto Ľubica Fajnerová, Kanada
