Ako som sa stala z „online babky“ skutočnou babičkou…
Keď som sa pred vyše rokom delila s čitateľmi portálu Superbabky o svoj príbeh, bola som ešte uväznená koronou v Londýne a netušila som, kedy a kde povedú moje kroky… bola som osamelá, smutná a snažila sa po manželovej smrti nájsť nový zmysel života. Nakoniec sa mi po uvoľnení opatrení podarilo odletieť z Anglicka a 6.júla 2020 som pristala na letisku v Brne. „Prečo práve v Brne?“ pýtate sa možno. Nuž áno, táto otázka je na mieste, ale jednoducho to nakoniec dopadlo tak, že po šiestich rokoch v Saudskej Arábii, dvoch rokoch v Kuvajte a dvoch v Londýne, je už druhý rok mojim domovom táto moravská metropola. Moje rozhodnutie ovplyvnil hlavne fakt, že tu v Brne žije môj starší syn Matej s rodinou a ja som sa týmto rozhodnutím stala z „online babky“ babičkou skutočnou…
Do Brna som prišla plná nadšenia a túžby vybudovať si tu nový domov, netušiac, že príde druhá vlna a ja ostanem prakticky bez možnosti vytvoriť si nové vzťahy alebo komunitu, či spoznať samotné mesto. Netušila som ani to, že bude dokonca problém dostať sa na Slovensko a zo Slovenska do Česka a že to potrvá skoro celý rok, kým sa zídeme znovu celá rodina na oslave mojich a vnučkiných narodenín – veru, Adélka mala teraz v júni dva rôčky a ja šesťdesiat…
A tak, keďže sa cez zimu nedalo nikam chodiť, tak som písala o dušu. Po úspechu vlani vydaného románu VYHORENÁ som vydala teraz v máji román s detektívnou zápletkou UNESENÁ. Veľmi som sa tešila, že sa mi podarilo hneď za horúca predstaviť ju čitateľom na autogramiáde v Piešťanoch, kde som si odskočila z trojtýždňového liečebného pobytu. Bol to úžasný pocit byť zase so svojimi čitateľmi, odpovedať na otázky a rozprávať sa o knihe, ktorej dej sa z časti odohráva aj v tomto kúpeľnom meste. Nedá sa svietiť, my autori jednoducho potrebujeme spätnú väzbu od svojich čitateľov – podobne ako herci či speváci potrebujú potlesk – však my v podstate tiež nesieme kožu na trh a sme takisto plní pochybností, či sa kniha bude páčiť…
Ešte na margo môjho kúpeľného pobytu v Trenčianskych Tepliciach…bol rozhodne veľmi zaujímavý ( nejaké blogy sú aj na https://sonabulbeck.blog.sme.sk/ ) a to hlavne tým, že takmer po roku izolácie, kedy som stýkala prakticky iba s rodinou môjho syna v Brne, som sa zrazu ocitla v hoteli so štyristo cudzími ľuďmi. Prvé dva dni som iba behala hore dole na izbu, keď ma tabuľka vo výťahu upozornila, že nesmiem do neho vstúpiť bez rúška. Potom som si zvykla, ale aj tak som bola trochu rozhodená z vehementne obhajovaných názorov na očkovanie, testovanie, cestovanie a čo ja viem čo všetko ešte, čo našu spoločnosť rozdeľuje…
Našťastie som mala ale množstvo návštev, ktoré merali cestu do Teplíc, aby ma po dlhej dobe videli naživo – naposledy som bola na Slovensku vlani v septembri, kedy som v Banskej Štiavnici uložila na evanjelickom cintoríne popol mojej maminky a následne na to mala v Košiciach autogramiádu spomínanej knihy VYHORENÁ a točila tu reláciu REFLEX . Medzi inými ma navštívil aj môj mladší syn Jakub s nevestou Ivkou, ktorí čakajú prírastok a ďalší vnuk by mal pribudnúť do rodiny v polovici augusta. Jakub ma pozval hosťovať do jeho podcastu Lužifčák, a aj keď viem, že ide o reláciu skôr pre mladšiu vekovú kategóriu, bolo to nakoniec mimoriadne príjemné bilancovanie môjho doterajšieho života – predsa len, šesťdesiatku máme len raz a vôbec, čo si budeme čo nahovárať, každému z nás dobre padne ocenenie a pocit, že za ním niečo ostalo…
A tak po návrate do Česka a rodinnej oslave u svatovcov na chalupe pokračujem v akejsi dovolenke, ako ja zvyknem nazývať obdobie, kedy nemám rozpísanú žiadnu knihu. Všetky doteraz napísané sú už totižto v rôznych vydavateľstvách a postupne budú vychádzať na Slovensku a aj v Česku. Už v auguste to bude druhé doplnené vydanie môjho cestopisu o Saudskej Arábii TAJOMSTVO ZÁVOJA – áno, aj s fotografiami z môjho pobytu tam v decembri 2019, kedy som tam bola už ako turista a každému, kto sa zaujíma o život na Blízkom Východe, ho vrelo odporúčam. Potom by malo nasledovať voľné pokračovanie UNESENEJ pod názvom PREKLIATA NEVESTA, kde sa opäť stretneme s americkou agentkou slovensko-arabského pôvodu Lessley McKenzie a pod vianočný stromček to bude niečo z úplne iného súdka a síce kniha rozhovorov s deťmi evanjelických farárov pod názvom DETI Z FARY – takže určite je sa na čo tešiť. Do Vianoc je však ešte ďaleko a ja si tak môžem plnými dúškami užívať leto a hlavne fakt, že som už skutočná babička – aj keď nie taká typicky rozprávková s bielymi vlasmi, ktorá vyvára a vypeká, ale taká modernejšia, ktorá vnúčatám hlavne číta rozprávky a čvachce sa s nimi v bazéne – ale ono je to asi v podstate jedno, hlavné je, že som skutočná….
Soňa Bulbeck, Brno, júl 2021
