ADHD – porucha, ktorá ovplyvňuje život rodiny
Ako charakterizujeme ADHD
ADHD – Attention Deficit Hyperactive Disorder je porucha správania sa, ktorá sa prejavuje od útleho veku dieťaťa. ADHD označujeme klinický syndróm, pre ktorý je charakteristická narušená koncentrácia a pozornosť, porucha kontroly impulzov, kolísavé nálady i ťažkosti ako extrémny nepokoj či hyperaktivita. Ide o neurovývojovú poruchu. Táto porucha je často pre rodinu veľkým bremenom. Zvláštne správanie dieťaťa rodina považuje často z nevedomosti za chyby vo výchove. K ťažkej úlohe výchovy dieťaťa s ADHD sa pridružuje aj odmietavý postoj okolitého sveta, ktorý môže viesť k psychickému tlaku na všetkých členov rodiny. ADHD má mnoho podôb a vyskytuje sa napríklad spolu s hyperaktivitou (ADHD) alebo bez nej (ADD). ADHD má biologický základ v odlišnom vývoji a funkcii mozgu. Narušená schopnosť sústredenej pozornosti, nadmerná aktivita a impulzivita u týchto detí je daná odlišnou štruktúrou a funkciou mozgu. Zistilo sa, že na vzniku príznakov sa podieľa narušený metabolizmus látok, ktoré prenášajú vzruchy medzi nervovými bunkami, a to dopamínu a noradrenalínu.
Základné príznaky ADHD
Na spoľahlivé stanovenie diagnózy je potrebné pozorné sledovanie dieťaťa a jeho vývinu. U hyperkinetického syndrómu ide o pomerne ťažko diagnostikovateľnú poruchu, aj keď existujú jasné príznaky poruchy. Ide hlavne o poruchy sústredenia: neschopnosť sústrediť sa na podrobnosti; ťažkosti so zachovaním pozornosti pri plnení úloh alebo pri hre, pri rozhovore sa zdá, akoby dieťa nepočúvalo, dieťa nepostupuje podľa pokynov, má ťažkosti s rozvrhnutím úloh a činností, vyhýba sa úlohám, ktoré vyžadujú neprerušovanú duševnú prácu, často stráca veci, ktoré potrebuje, ľahko sa pri práci rozptýli, v každodennej činnosti je zábudlivé.Ďalším príznakom je hyperaktivita. Dieťa sa často s niečím pohráva, je neposedné, zdvihne sa zo svojho miesta v situácii, v ktorej by malo sedieť, začne pobehovať bez ohľadu na situáciu, nedokáže sa potichu hrať, má zvýšený rečový prejav a je neustále v pohybe.
Prejavom ADHD je aj impulzivita – dieťa vyhŕkne odpoveď pred dokončením otázky, nedokáže čakať, kým príde na rad, často prerušuje a vyrušuje ostatných.
ADHD ovplyvňuje správanie dieťaťa odkedy sa ráno zobudí, počas celého dňa, v škole, pri popoludňajších aktivitách aj večer doma. Dieťa aj jeho rodina má problémy aj s jeho večerným zaspávaním a spánkom.
ADHD je v detstve jednou z najčastejších psychiatrických porúch
Trpí ňou až sedem percent detí školského veku, chlapci sú postihnutí dokonca dva – až trikrát častejšie ako dievčatá. Zásadný, až 80% význam majú genetické faktory. Ich účinok sa znásobuje vplyvmi prostredia ako je fajčenie, konzumácia alkoholu počas tehotenstva atď. Najčastejšie sa ADHD diagnostikuje medzi 6. a 9. rokom veku dieťaťa, teda na začiatku školskej dochádzky, kedy sa stupňujú nároky na jeho prispôsobenie sa rôznym normám a na stabilnejší výkon.
Jednotlivé symptómy hyperkinetického syndrómu môžeme pozorovať už v dojčenskom veku. Charakteristická je zvýšená aktivita, nepravidelný rytmus spania a bdenia alebo málo spánku a veľa kriku a málo rozprávania. Aj dotyková citlivosť a očný kontakt sa prejavujú inak ako u zdravých detí. Aktivita je zvýšená. Diagnózu nie je možné stanoviť pred tretím rokom života dieťaťa. Aj neskôr je ťažké jednoznačne stanoviť, či ide o poruchu ADHD.
V predškolskom veku, medzi tretím a šiestym rokom, sú viditeľnými symptómami známky motorického nepokoja. Hlavne v hravých situáciách má dieťa problém pokojne a vytrvalo vydržať. Aj výbuchy zlosti a nedodržiavanie hraníc patria k faktorom, ktoré vedia urobiť zo všedného dňa v škôlke problematický. Oneskorenia môžeme nájsť prakticky vo všetkých oblastiach detského vývinu: v plánovaní a riadení činností, v hrubej a jemnej motorike, čo je viditeľné hlavne pri kreslení. Riziko úrazu je v porovnaní s inými deťmi niekoľkonásobne vyššie. U dieťaťa s ADHD v spojení s hyperaktivitou do veku približne troch rokov je nevyhnutná neustála kontrola a dozor dospelého, aby sme predišli nepríjemným úrazom.
V školskom veku začínajú „skutočné“ problémy. Požiadavky na dieťa sa stupňujú, dieťa má problémy sedieť potichu, koncentrovať sa, počúvať aj dokončiť začaté úlohy. Výsledkom sú slabé výkony, problémy s čítaním, písaním aj počítaním. Hyperaktívne deti majú v tomto období veľké problémy, lebo stanovený rozvrh hodín od nich očakáva prispôsobivé správanie. Chodenie po triede počas vyučovania alebo neustále rečnenie so susedom začnú učitelia i ostatné deti skôr či neskôr považovať za nepríjemné. Dochádza aj k mnohým konfliktom s ostatnými deťmi, emocionálna nestabilita a explodujúce, impulzívne správanie sťažujú sociálne kontakty. Nezriedka takéto deti menia školu dva – až trikrát už počas prvých rokov školskej dochádzky. Nediagnostikovaný ADHD školák často vôbec nie je schopný zúčastniť sa vyučovania dlhší čas. Každý šum aj pohyb v triede na neho pôsobí odpútavajúco. Domáce úlohy mu trvajú veľmi dlho a deti „ulietavajú“ do svojho sveta fantázie. Bez odbornej pomoci a pomoci zo strany učiteľov vedie ADHD postupom času k tomu, že sa deti cítia vyčleňované, iné, uzavreté a nemilované. Získavajú presvedčenie, že nikdy nevedia nič poriadne urobiť, sú neustále kritizované a korigované. K tomu sa pridávajú v mnohých prípadoch aj školské neúspechy, lebo chýbajúca pozornosť často vedie k zlým výsledkom.
Mládež s ADHD sa často pokúša uhnúť z cesty týmto negatívnym pocitom tým, že sa stráni rizikových situácií, a preto niekedy vypadne zo spoločenských vzťahov. Často sa u mládeže rozvíja úzkosť alebo depresia a býva viac náchylná na zneužívanie alkoholu a drog. V mnohých prípadoch sa potom dostáva vďaka svojej ľahkej ovplyvniteľnosti do tzv. „zlých kruhov“. Dnes je už známe, že časť detí z ADHD syndrómu nevyrastie. Mládež aj dospelí trpia aj svojou „inakosťou“ a potrebujú podporu.
Deti a mládež postihnuté ADHD sú však aj veľmi senzibilné a majú aj svoje silné stránky. Často bývajú veľmi kreatívne a plné fantázie, vycítia náladu a jej zmeny a oplývajú nesmiernou ochotou pomôcť. Majú obrovský zmysel pre spravodlivosť. Vedia sa pripútať k nejakej téme, vhĺbiť sa do nej a získať obdivuhodné výsledky a poznatky.
ADHD ovplyvňuje celý život rodiny
Pri poruche ADHD trpia deti aj rodičia. Väčšina rodičov žije v trvalom strese, sú nervózni a obávajú sa toho, čo prinesie ďalší deň. Problematické dieťa narušuje život celej rodiny. Medzi rodičmi môže dochádzať k nezhodám v prístupe k deťom. Rôzny býva aj ich názor na to, či je dieťa skutočne choré a potrebuje liečbu. Všedný deň s hyperaktívnymi deťmi je veľmi namáhavý. Býva často sprevádzaný aj nepokojným a krátkym spánkom dieťaťa a znamená pre rodičov nesmiernu záťaž, lebo nemajú dostatok času na seba a na svoj vlastný odpočinok. U detí sa často prejavujú výbuchy zlosti spojené s pustošením už i pri najmenšom sklamaní. Chaotický dlhodobo trvajúci neporiadok v detskej izbe, nepravidelnosť v stravovaní, denné boje pri písaní domácich úloh a nezvyčajný spánok charakterizujú, okrem iného, životný štýl týchto detí. Rodičia by preto mali dbať na to, aby využili každú pokojnú chvíľu svojho dieťaťa na to, aby sami nazbierali nové sily.
Do konzultácií s detským psychiatrom by mali byť zapojení rodičia a niekedy i prarodičia, ktorí často matku či otca obviňujú zo zlej výchovy. Dôležitá je hlavne ich zhoda, či vôbec liečbu pre svojho potomka akceptujú. Liečba môže prebiehať psychologickými prostriedkami (hlavne u miernejších stavov) alebo pomocou psychofarmák, ktoré pomáhajú u väčšiny detí s poruchou pozornosti s hyperaktivitou. Moderné lieky zmierňujú podľa psychiatrov nedostatok pozornosti i hyperaktivitu a pomôžu dieťaťu k lepšiemu a stabilnejšiemu výkonu. To má zásadný vplyv na jeho sebahodnotenie, na zlepšenie vzťahov so spolužiakmi a pedagógmi a pre rodičov to znamená zmiernenie výchovného stresu. Ako bude konkrétna liečba vyzerať, navrhuje detský psychiater podľa výsledkov vyšetrení.
Možnosti liečby ADHA
Liečba ADHD patrí jednoznačne do rúk detského psychiatra a psychológa. Je vhodné vypočuť si názor najmenej dvoch nezávislých odborníkov. Existuje niekoľko druhov liečby – farmakologická, ktorej cieľom nie je dieťa „utlmiť“, ale naopak ovplyvniť činnosť mozgu tak, aby sa zbavilo vnútorného nepokoja a mohlo sa lepšie sústrediť. Ďalšou formou je liečba psychoterapeutická a režimová. Psychoterapeutická liečba pozostáva z pohovorov psychoterapeuta (psychiatra alebo psychológa) s dieťaťom aj s rodinou. Pri stretnutiach sa používajú rôzne prístupy, vrátane kreslenia, relaxačných cvičení, hier a pod. Cieľom je zlepšiť vzájomnú spoluprácu pri zvládaní príznakov ADHD, posilňovať sebavedomie dieťaťa a učiť vytvárať pozitívnu komunikáciu s okolím. Psychológ alebo špeciálny pedagóg môže tiež pomôcť s liečbou a špecifickým nácvikom pri poruchách učenia (dysgrafia, dyslexia a pod.) alebo poruchách správania sa.
Režimová liečba spočíva v systémovej zmene režimu v rodine a v škole tak, aby viac vyhovoval potrebám dieťaťa s ADHD. Psychoterapeut pomáha lepšie zorganizovať čas, rozdeliť a utriediť domáce i školské práce. Spoločne s rodičmi sa snaží dieťa motivovať a odmeňovať. Na úprave režimu by mala spolupracovať celá rodina, ale aj škola.
Pedagóg v škole by mal spoznať žiaka s týmto ochorením a konzultovať problém v pedagogicko-psychologickej poradni. Učiteľ má možnosť prispôsobiť svoje výchovné pôsobenie tejto poruche. Ak ale výchovné opatrenia nepostačujú, má možnosť odporučiť rodičom konzultáciu v príslušnej pedagogicko-psychologickej poradni (PPP). Na odporučenie PPP a v súčinnosti s detským psychiatrom môže škola použiť individuálny učebný plán, ktorý lepšie zodpovedá možnostiam a potrebám dieťaťa s ADHD.
Školský psychológ môže zhodnotiť intelekt dieťaťa a posúdiť, či dieťa netrpí poruchami učenia. Psychológ vysvetlí odlišné reakcie detí s ADHD a poradí rodičom, ako výchovne pôsobiť na dieťa v rodine. V prípade potreby môže tiež ponúknuť rodinnú psychoterapiu a informovať školu o vhodných režimových a učebných úpravách.
Až v 60 % býva ADHD spojená so špecifickými poruchami učenia (problémy s čítaním), dysgrafia (problémy s písaním), dyskalkúlia (problémy s počítaním). Úlohou pediatra by malo byť vylúčenie telesného ochorenia v prípade podozrenia na ADHD a odporúčanie konzultáciu u pedopsychiatra. Úlohou pedopsychiatra je dovyšetrovanie pacienta, jeho liečenie a koordinácia spolupráce s rodičmi, školou, pedagogicko-psycholpgickou poradňou.
Deti s ADHD je potrebné liečiť
ADHD kvôli narušenej koncentrácii pozornosti a kvôli nepokojnému správaniu sa negatívne ovplyvňuje život dieťaťa, jeho výkon, vzťahy v rodine, so spolužiakmi aj s učiteľmi. Dieťa s neliečeným ADHD častejšie nevyužije svoj celkový potenciál a častejšie ako ostatné deti siaha po drogách alebo sa zapletie do kriminálnych aktivít. Dieťa a jeho okolie touto poruchou často veľmi trpia.
V súčasnej dobe už však existujú liečebné možnosti, ktoré im môžu pomôcť. Je na rodičoch, prípadne učiteľoch, aby včas umožnili dieťaťu konzultáciu u detského psychiatra, a aby bola v prípade potreby nasadená primeraná liečba.
Ilustračná foto Depositphotos.com
