35 rokov je dosť, ale možno aj málo, ide o to ako ich prežijeme. Presne pred toľkými rokmi sme si povedali s manželkou: áno…
Bolo to v roku 1989. Akurát sme stihli revolúciu, potom sme rýchlo napiekli koláče, teda napiekli nám koláče v rodnej Santovke, aj torty. A dosť nasnežilo. Mal som úžasné auto embéčku tisícku, nakládol som tie torty a koláče okolo seba, ledva som naštartoval a ta ho do Bratislavy. Namiesto pierok sme chceli aktuálne trikolórové stužky, ktoré boli samozrejme vypredané a tak som na biele maľoval fixkami modrú a červenú čiaru. A ešte sme s budúcou svokrou a budúcou manželkou stihli ušiť aj svadobné šaty. Ja som ich vyšíval, taká bola doba… V deň sobáša sme sa na kamarátovom Fiate mirafiori šinuli do Petržalky na národný výbor, ešte ho nestihli premenovať, na sobáš… Po zisťovaní početnosti sme prišli na to, že chýba budúca svokra, lebo švagor zablúdil. Ale našli sa. Ja som mal za svedka kamaráta Ďura z nášho divadla. Keď to zbadal náš ďalší kamarát skladateľ a režisér Rudo Gery, ktorý nám tam mal so svojou manželkou hrať a spievať, zostal na pochybách či to bude sobáš ozajstný. Kamarát Ďuro mal totiž kyticu umelých ruší. Tak umelých, že to doslova kričalo.
Všetko nakoniec dobre dopadlo, ale dosť som tŕpol, či manželka povie áno, lebo ja úprimný somár som jej dva dni pred sobášom povedal, že to sľubovanie vernosti nemusí brať vážne a nežiadal som to ani od nej. Odľahlo mi, povedala áno…. Akurát po asi pätnástich rokoch mi povedala, vieš, že si to stou vernosťou mal pravdu?… Hrdo som to rozdýchal a nerozmazával.. Inak to je v manželstve najdôležitejšie. Nič nerozmazávať… Ďuro nám dal tie kvety s dovetkom, večný vzťah, večné kvety…. aj kvety aj my sa stále držíme… Inak, kvety, na dvadsiate výročie som kúpil 19 ruží. Veľké ticho to spôsobilo. Reku čo sa deje, párny počet sa dáva na pohreboch predsa… V tom tichu som sa radšej vzdialil, netreba rodinnú idylu siliť svojou prítomnosťou. Po návrate som vo váze našiel 3 ruže, po ostatných som radšej nepátral. Ticho po troch dňoch prerušila otázka, to nemáš kde vyhadzovať peniaze? 19 ruží, kto to kedy videl… chcel som sa zachrániť a vravím, vieš, boli v zľave, viac nemali a zatvárali… a zrazu zmizli aj ti tri ruže…ja pre istotu tiež. A tak sa muž učí celý život. Preto som jej dnes kúpil len takúto skromnú kytičku a poďakoval som, že to o mnou vydržala a nech mi odpustí, že som ju po tie roky držal v strehu… Nasledovná skúsenosť je dôležitá: Páni podstatné je , aby bola manželka šťastná, s kým, na tom vôbec nezáleží…
Text a foto Ján Jánoši
