Toto že je sedemdesiatnička a sedemnásobná babička? Ing. Mária Reháková.
Dáma, ktorá dokáže svoje predstavy zrealizovať ako mávnutím čarovného prútika. Je za ním kopec driny, roky skúseností na poli obchodu i medziľudských vzťahov. So šarmantným úsmevom dievčatka buduje zo svojho vydavateľstva značku, ktorá prináša Slovensku nesmierne veľa. Práve kvôli neutíchajúcej vnútornej silnej túžbe niečo našej krajine odovzdať. Mária Reháková.
Pochádzaš z krásneho kraja, priamo zo srdca Slovenka, Banskej Bystrice..
Áno, som hrdá Radvančanka, ktorá sa snaží ukázať celému Slovensku aj svetu, aké poklady u nás na Slovensku máme. Či v podobe ľudí, tradícií, krojov, kultúry, krásy.. Vážme si to prosím vás, máme byť naozaj na čo hrdý. Moja cesta išla rôznymi chodníčkami, kým som sa dostala sem, kde som teraz. Po strednej škole som vyštudovala ekonómiu a nastúpila som do podniku zahraničného obchodu. Práca tam ma napĺňala, ale ku kultúre som vždy inklinovala. Priniesla som teda na Slovensko muzikály, Pomádu, Johanku z Arku aj Drakulu, čo znie takto jednoducho, ale skrývalo sa za tým obrovské množstvo roboty.
Výzvy sú niečo, čo ťa neskutočne obdivuhodne poháňa vpred.
Bolo to tak aj s týždenníkom Slovenka. Ide o najstarší časopis venovaný ženám na Slovensku a dala som všetku energiu do toho, aby prežil. Považujem ho za časť slovenskej kultúry a veľmi ma v tomto ovplyvnila výchova môjho otca, ktorý ma viedol k tomu, ako je potrebné niečo pre Slovensko spraviť. Keď vyrastáte s tak silným presvedčením, pretaví sa to aj do reality, ako všetko v čo pevne veríte a nepoľavíte. Časom sme založili Slovenka – Zdravie rodiny, Praktickú Slovenku aj Metropolu.
Týždenník Slovenka sa vypracoval na súčasť mnohých domácností, je mienkotvorným a nestranným médiom, čo sa dá povedať o málo časopisoch.. Porozprávaj nám o ďalšíc projektoch, ktoré úspešne realizuješ?
Ako prvú vyzdvihnem Anketu Slovenka roka, môžem o nej s hrdosťou povedať, že má už 15 rokov a vždy prezentovala výnimočné ženy v jednotlivých kategóriách. Sú to silné ženy, ktoré sa svojím úsilím a prácou presadili na Slovensku aj v zahraničí. Je to jedna z najsledovanejších ankiet u nás a právom si vybudovala silné spoločenské postavenie. Ďalšou mojou srdcovou záležitosťou je Slovenský deň kroja, ktorého hlavná myšlienka je zachovať tradície po našich predkoch. Osobne chodím po slovenských obciach, spoznávam tradície a môžem vám povedať, že srdečná energia z ľudí sa na mňa prenesie ešte na pár dní potom, normálne z toho žijem a cítim, ako veľmi má moja práca zmysel. Spoločne prezentujeme kraje a ich zvyklosti každý rok v Banskej Bystrici na námestí, kde sa zídu tisícky nadšených folkloristov. Na RTVS sa vysiela priamy prenos z podujatia a súčasne vyrábame aj dokumentárny film. Som vďačná ľuďom, ktorí vedú ku folklóru aj mladých, pretože na nich stojí a padá budúcnosť nielen zachovania tradícií, ale aj našej krajiny. Robia to za podpory vlastného presvedčenia, nie štátu a to je to, za čo im ďakujem. S pokojom môžem povedať, že po návštevách, ktoré zažívam sa nebojím o budúcnosť nášho jedinečného folklóru. Dedí sa z generácie na generáciu. Veľkú úlohu v tomto mal pán profesor Štefan Nosáľ, ktorý svojich tanečníkov vychovával k obrovskej úcte ku folklóru. Lúčnica ako umelecký súbor bola plná študentov, ktorí sa po skončení štúdia vrátili do svojich rodných obcí a zakladali tam súbory. Vytvorili tak naozaj veľký strom s pevnými koreňmi.
Tvojou neodmysliteľnou súčasťou sú aj Bratislavské módne Dni, ktoré sa stále tešia veľkej obľube.
Počas strednej školy som aj ja predvádzala modely avšak kvôli otcovej prísnej výchove som sa stiahla a po čase som opäť v sebe pocítila túžbu venovať sa móde. Bratislavské módne dni majú už osemnásť rokov a dávame na nich priestor nadaných návrhárom, stojíme za mnohými dnes už etablovanými návrhármi. Uvedomme si, že v dobe pred osemnástimi rokmi tu nič z toho nebolo. Noví návrhári na nich môžu odprezentovať svoje kolekcie bez vstupných poplatkov a to je pre nich naozaj veľká príležitosť sa ukázať.
Krásnym projektom je aj Veľvyslanectvo mladých ,cez ktorý podporujete nadaných stredoškolákov a vysokoškolákov.
Slovensko je plné nadaných a šikovných mladých ľudí a my im radi pomôžeme tak, ako je v našich silách. Ponúkame im možnosť vycestovať do zahraničia, dohodnúť si tam stáže, kto je šikovný, dokáže naozaj veľa a vďaka tomuto projektu si vie otočiť život aj o stoosemdesiat stupňov (úsmev).
Popri všetkej vymenovanej práci máš aj veľkú rodinu, určite s nimi rada tráviš čas?
Mám troch synov a sedem vnúčat. Tí sú pre mňa najdôležitejší zo všetkého. Nie je to jednoduché zladiť s pracovnými povinnosťami, ale všetko sa dá, keď sa chce.
Veľmi ich všetkých ľúbim, niekedy nemám toľko času na nich, ako by som si želala, ale snažím sa im to vynahradiť cez víkendy. Pravidelne ich trávime všetci spolu. Rodina je zmyslom môjho života a som veľmi rada, že si každý z mojich synov v živote našiel svoje miesto.
Si mimoriadne ambiciózna žena. Kedy si si to uvedomila a začala využívať vo svojej práci?
Presne si pamätám moment, kedy som vstúpila do vydavateľstva a uvedomila si, že mám možnosť niečo pre našu krajinu spraviť. S týždenníkom Slovenka sa mi otvorili možnosti priniesť čitateľom hodnotné témy, ľudí, ich myšlienky a projekty a som za to veľmi vďačná. Pracujem s láskou pretože bez nej by som to mohla zabaliť. Je úplne jedno či robíte na poli alebo ste lekárkou, ale dôležité, ako ku práci pristupujete. Výsledky prídu po čase. Každá práca prináša problémy, ich sa netreba báť.
Kedy najviac cítiš, že má tvoja práca zmysel?
Pri pohľade na tisícky folkloristov z celého Slovenska na námestí v Banskej Bystrici v rámci Slovenského dňa kroja. Námestie je plné krojov ako rozkvitnutá lúka. Ich šťastie prejde aj na mňa. Ak máte predstavu a pôjdete si za ňou, cez všetky prekážky, ktoré vždy prídu, dosiahnete svoj sen.
Stále výborne vyzeráš, ponúkni nám svoj recept?
Udržiavam si vlastný štýl, módu milujem a viem, čo mi sedí a nosím iba to, v čom sa dobre cítim. Keď nosíte to, čo máte radi, je to aj vidno. Netreba podliehať veľkým výkyvom módy. Treba zostať samým sebou.
Náš magazín je o tom, že pomáhame ženám, aby aj v zrelom veku boli stále aktívne, dobre vyzerali, starali sa o seba. Čo by si ty hlavne podčiarkla? Čo je najdôležitejšie pre spokojný život?
Som vďačná, že v mojom veku, 70 rokov, môžem niečo odovzdávať mojim deťom a zároveň aj spoločnosti. Že môžem prispieť k rozvoju kultúry. Tak, ako ma viedol môj otec, by som bola vďačná, aby si to uvedomovali aj iní. Ak odovzdajú niečo dobré zo seba spoločnosti, môžeme si tu vytvoriť raj na zemi. Veď všetko stojí a padá na medziľudských vzťahoch, tak si ich chráňme a pestujme najviac, ako je to možné.
HANA ŠEBANOVÁ
Foto: Archív Mária Reháková
