Spojenie dvoch ľudí je vždy stret dvoch vesmírov, dokonalo odlišných, aj keď sa na začiatku zdá, že tak ideálnych na spoločné súžitie. Trenice prídu…
Každý jeden partner vám zrkadlí kým ste. Spojenie dvoch ľudí je vždy stret dvoch vesmírov, dokonalo odlišných, aj keď sa na začiatku zdá, že tak ideálnych na spoločné súžitiu. Trenice prídu, niet páru na svete, kde by nepotrebovali komunikovať o veciach rozličného názoru…
Odkladá vaša žena hrnce medzi múku? Dovoľuje si vám s noblesou poukázať na váš dôraz na systematičnosť. Vďaka nej sa spoznávate a možno priveľa tlačíte na pílu a chcete žene, ktorej je systém neraz cudzí, nanútiť chlapský pohľad na vec. Kompromis je vítaný.
Večne vchádzate do domu či bytu obutý, neumyjete si po sebe umývadlo, záchod? Manželka vám hovorí o vašom minimálnom vzťahu k poriadku a nebolo by zlé sa zmeniť pre dobro ostatku rodiny.
Prípadne vás rodičia rozmaznali, všetko robili za vás, znášali za vás zo stola, riad ste jakživ neumývali, vysávač, metla a smetár sú pre vás do dne veľká neznáma a vy veríte tomu, že žena má po vás večne všetko riadiť. Hovorí vám o vás, aby ste aj vy obetovali svoju energiu a priložili ruku k dielu. Tieto druhy sporu môžu hovoriť o vašej povýšenosti, panovníctve…
Partner / partnerka vám vyčíta vaše mlčanie, odúvanie sa, večný slovný útok, slabú sebareflexiu či iný nezdravý spôsob komunikácie? Hovorí vám o vás a to vetou „zle sa mi s tebou žije, lebo sa správaš ako decko.“ No nik nechce budovať spoločnú budúcnosť s dieťaťom. Každý chce mať vedľa seba partnera / partnerku, nie dospelého, ktorý používa detské mechanizmy obrany – klamanie, odúvanie sa, preháňanie atď. Chcete mať predsa vzťah, nie projekt s lotériou „na koľko percent sa mi podarí prevychovať toho druhého“.
Hocijako sme silní, prichádzajú časy, kedy sa potrebujeme aj my o dakoho oprieť. Partnerstvo by teda malo byť vyrovnané. Nech pomáha ten, ktorý to práve potrebuje, ale nemalo by to byť večné podopieranie slabocha, ktorého v detstve neviedli k zodpovednosti, dokončovaniu, úcte k druhému, deťom, rodine. To je potom živorenie, lebo investovaná energia sa stráca v čiernej diere zneužívania. A je jedno či vedomého alebo nevedomého. Dopujúci smeruje k chorobe…
Ak má vzťah fungovať, korekcie na sebe bude musieť robiť každý z nás, hocikoľko je emocionálne otvorený, psychologicky vzdelaný, či ako dlho je na duchovnej ceste. Nik z nás nie je dokonalý a je dobré si uvedomiť, čo nám ostatní svojimi reakciami hovoria. O nás. Nie večne pozerať a komentovať toho druhého. Sústreďme sa teda na seba, meňme seba. Druhého nepripomienkujme ako papagáje, staneme sa tak len jeho druhou matkou či otcom. Lenže on už jednu matku či ona už svojho otca má. Vhodnejšie je bez manipulácií hovoriť o svojich emóciách a pocitoch, na to má každý z nás večné právo. Zdravou komunikáciou sa vzťah dá naprávať.
No niektorý sa už napraviť nedá. Proste ste sa stretli, havária uvoľnila čo mala, no všemožná snaha napraviť sa nevydarila. Vtedy si treba poďakovať a ísť ďalej, lebo nie každá váza sa dá zlepiť.
Pavel „Hirax“ Baričák
Foto Depositphotos.com
