Sidol a diava. Pamätáte sa na tieto staré čistiace prostriedky?
Neviem ako vy, ale ja si život bez niektorých drogériových čistiacich prípravkov v domácnosti neviem predstaviť. To je ako keby ste nemali na WC toaletný papier To by bolo zle, nie? Dalo by sa síce bez nich žiť, pripúšťam, ale bol by to život smutný a prázdny, taký nenaplnený.
Vezmite si len takú obyčajnú Diavu. Hlavne tú červenkastú. Čo tá dokáže s pekným nábytkom, to je obdivuhodné. Diavu mám rád. Aj teraz minulý týždeň keď som povysával, poumýval okno v obývačke, vytepoval koberce a opral záclony a závesy, prišla na rad moja osvedčená a obľúbená Diava. Mám taký pekný tmavý nábytok, tmavé orechové drevo, a tak som na handričku nakvapkal trochu Diavy, poroztieral ju pekne precízne a rovnomerne po celom nábytku a suchou čistou a mäkkou handričkou som ten nábytok vyleštil. Nádhera, jednoducho nádhera. Obývačka potom voňala tepom, škrobom zo záclon a Diavou na nábytku. Tomu sa vraví vôňa čistoty. Úžasná kombinácia, jedna báseň.
Ale ani to ešte nie je koniec, lebo prichádza na rad starý dobrý kamarát Sidol na čistenie kovových bytových doplnkov. Tie zvyknú trochu zoxidovať a stratiť lesk, takže to isté, čo sa robí s Diavou na nábytku, treba urobiť aj s mojimi mosadznými doplnkami. Sidol až tak vábne a príjemne nevonia ale to nevadí lebo to od neho nik nežiada. Jeho úlohou je vrátiť pekným svietnikom a konviciam lesk a ligot. Handrička po vyleštení trochu sčernie – dôkaz toho, že Sidol zvládol svoju úlohu dobre. Dúfam, že so mnou súhlasíte, lebo ja mám rád ak sa so mnou súhlasí, oveľa radšej než keď sa so mnou nesúhlasí alebo sa mi dokonca protirečí.
Diava v sklenej fľaštičke, bohvie ako starej, sa mi práve pri minulotýždňovej robote minula a tak som zašiel v Turzovke do drogérie, lebo sú tam až tri a usmievavé dievčatá predavačky tam v jednej chodia tak pekne v žltom oblačené, a Diavu som si kúpil, v malej plastovej fľaštičke. Že či potrebujem ešte niečo, nie, vravím, SAVO v akcii mám, toto mi momentálne k šťastiu stačí. Som rád, že ju mali, inak by som bol smutný. Moja Zlatka má rada Okenu, nastrieka ju na sklo a umýva ho a umýva tak, aby nezostali žiadne šmuhy. No, nejaké občas zostanú a tak nastúpim nakoniec s jemnou jelenicou a prípadne s jemným papierom ja a dotiahnem to okno do absolútnej dokonalosti. Ja z neumytých okien až takú tragédiu nerobím ale Zlatka bytostne špinavé okná neznáša. Vie sa na ne znechutene mračiť a vtedy viem, že je zle a že treba dať aj okná do pucu, aby bol pokoj v dome.
No a po tom všetkom si nakoniec treba dobre umyť ruky a nakrémovať si ich Indulonou, ďalšou kamarátkou v kúpelni, bez ktorej sa tiež žiť nedá, hlavne bez tej modrej. Ja viem, že je v rôznych farbách ale ja mám tú modrú. A som s ňou nadmieru spokojný. Rovnako spoľahlivá je v byte aj JAR na riad. Nakvapkáš trochu toho čuda pri umývaní mastného riadu a tie veľké mastné oká sa strácajú. Bez chémie sa umývať riad nedá. Nemám umývačku riadu, takže umývam ručne, ako aj Zlatka keď je tu u mňa. Ona doma má umývačku riadu lebo ona má všetko. Ja nie, ja som len taký chudobný príbuzný. Chudobný ale dobrý. Ja umývam riad pekne po starom ručne, ako za socializmu, keď ešte umývačky riadu neboli.
O všeličom by sa dalo takto pekne písať donekonečna ale ja už spomeniem len osvedčený žihľavový šampón, krém Marina a Nubian na opaľovanie. Nubian, priatelia moji, bolo vždy v lete moje tajomstvo hnedej kože. Pekne vonia. Trochu Nubianu a pleťové mlieko a človek hneď tak príjemne voňal dievčaťu na rande, že to malo aj erotizujúce účinky. No…. aby som už radšej končil.
Text Michal Zoldy
Ilustračná foto Depositphotos.com
