Nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdávam, hovorí Júlia Suchová
Čas letí ako splašené kone… Nedávno som bola malé, vážne sa tváriace dievčatko, ktoré čítalo knihy od necelých piatich rokov, odvážna prváčka so zvedavou dušou a keď to aj tak nevyzerá, aj so zmyslom pre humor. Teraz som odvážna 65 ročná babička a zvedavosť, zmysel pre humor, záľuba v knihách, zmysel pre krásno, potulky prírodou, cestovanie a fotenie robí svoje. Život každému píše jeho vlastný príbeh a je na nás, akí sme “ čitatelia!“
Manžel zomrel, ostala som sama s tromi malými deťmi. Mala som 37 rokov. Prosila som o silu, zdravie, pevnú vôľu, trpezlivosť a vytrvalosť. Spomenula som si na vetu našej pani učiteľky : „Kto chce, dokáže viac, ako ten, kto môže!“ Podarilo sa! Vychovala a vzdelala som 3 deti. Zmenila som vtedy zamestnanie, aby som mala voľnú pracovnú dobu a mohla sa im viac venovať. Už sú dávno dospelé, ja som už na dôchodku, teším sa z detí aj vnúčat. Pokiaľ rástli, dospievali, študovali, bola som im vždy poruke. Nikdy som nepovedala, že nemám čas. Prišli aj na mňa zdravotné problémy a veľmi vážne. Dostala som sa z toho, hoci to vyzeralo všelijako. Pomohla mi viera, nádej a láska ku všetkému krásnemu a pozitívnemu. Celý život som pracovala na zodpovedných postoch, práca pohltila veľa času, vždy však boli prioritou a láskou moje deti. Našli sme si čas na kultúru, turistiku, prechádzky do prírody, pretože „nielen chlebom je človek živý “ a pohyb znamená život. Rada fotografujem.
Okrem toho sa 20 rokov dobrovoľne starám o zeleň pred panelákom. Nepoznám vetu “ Nemám čas! “ Čas máme vždy, len si ho treba zadeliť, vedieť s ním hospodáriť, nemárniť ho vysedávaním pri televízore, alebo sťažovaním sa na osud! Veľmi rada sa učím nové veci, milujem výtvarné umenie, preto chodievam na vernisáže výstav, na krsty kníh, do knižníc, do divadla, aj na koncerty. Aj doma počúvam hudbu a rada si pri nej zacvičím. Milujem humor, rada sa smejem a veru aj na sebe, lebo aj to treba. Smiech lieči. A stále myslím pozitívne, beriem veci tak, ako idú a riešim to, čo aktuálne treba. Nerobím si starosti typu “ čo bude, keď o dva roky bude pršať !“ Nezaťažujem si myseľ malichernosťami, klebietkami a zvadami. Odporúčam to každému. Všetko sa dá, len treba chcieť ! VŠETKO MÁME V HLAVE !
Nech všetkým takto pekne slnko svieti!
Júlia Suchová