„Nebuď taký hypochonder!“
Asi každý z nás sa stretol s touto vetou. Táto choroba postihuje asi jedno percento populácie vyspelých krajín a rovnako ňou bývajú postihnutí muži i ženy. Hypochondria je charakterizovaná úzkostlivým sebapozorovaním a strachom z vážneho ochorenia, aj keď lekár potvrdí výborný fyzický zdravotný stav. Hypochonder kladie priveľký dôraz na svoje najrôznejšie telesné prejavy, zveličuje slabé pocity bolesti a veľa času trávi ich prehnaným pozorovaním.Existujú tiež názory, že ku vzniku hypochondrickej poruchy môže viesť i spôsob výchovy dieťaťa, napr. dovolením vecí, ktoré normálne nesmie, resp. dieťa častejšie dostane počas choroby „odmenu“, v podobe sladkostí či hračiek. Hypochondriou vraj najčastejšie trpia prvorodené deti, pretože ich zdravotnému stavu neskúsené matky venovali oveľa väčšiu pozornosť ako u druhého dieťaťa.
Typické príznaky
Po prvý raz sa prejavia po prekonanej chorobe, keď pacient namiesto toho, aby sa cítil lepšie, začne pociťovať zhoršenie stavu a prehnane sleduje prípadné príznaky choroby. Tento stav sa pripisuje faktu, že sa chorý počas choroby cíti dobre, lebo sa mu venuje zvýšená pozornosť a často býva oslobodený od každodenných povinnosti. Prvý príznaky hypochondrie sa najčastejšie objavujú v období neskoršej adolescenciei, ale prepuknúť môžu v akomkoľvek veku, zriedkavo však po 50. roku života. Prejavy sa zhoršujú najmä pri záťažových situáciách a strese. Pre hypochondrov je typické, že užívajú veľké množstvo najrôznejších vitamínov a rôznych podporných preparátov, absolvujú veľa vyšetrení, často navštevujú najrôznejších špecialistov a neuspokoja ich nijaké uistenia lekárov, že sú vo výbornom zdravotnom stave. Pre takýchto pacientov je však dôležité, aby u nich lekár včas vylúčil skutočné ochorenie niektorého z telesných systémov a orgánov a ponúkol im liečbu pod dohľadom psychológa alebo psychiatra.
Porucha psychického zdravia
Hypochondria je predovšetkým psychická porucha charakterizovaná prehnaným a intenzívnym zameraním sa na vlastný zdravotný stav. Prejavuje sa reálne ničím nepodloženým presvedčením o vážnom ochorení. Pacient zvyčajne zameriava pozornosť na jeden alebo dva orgány alebo telesné systémy. Hypochondriu však nemožno považovať za simulovanie, pretože simulant chorobu predstiera vedome a účelovo.Hypochonder naozaj trpí a je presvedčený o svojom zlom zdravotnom stave. Všeobecne sa však dá ťažko určiť hranica medzi hypochondriou a ostatným somatogénnymi ochoreniami. Rozdiel vidieť iba v tom, že u hypochondra ide o strach z ochorenia a v popredí ostatných somatogénnych porúch stojí vedomie samotnej choroby. Stanovenie liečby hypochondra je ako balansovanie na lane, a preto treba urobiť všetky podrobné vyšetrenia, aby sa potvrdili, resp. vylúčili popísané symptómy, ktorú môžu byť i skutočným sprievodným znakom nejakého ochorenia.Vyšetrením lekár obvykle rýchlo zistí neopodstatnenie sťažností pacienta, aj keď ten negatívnemu verdiktu neverí a opätovne žiada ďalšie vyšetrenia. A tak to ide stále dookola, nespokojný hypochonder zvykne aj zmeniť lekára, ktorý by mu potvrdil jeho domnienky. Pritom by lekár mal takémuto pacientovi veľmi citlivo a opatrne vysvetliť, že netrpí fyzickou ale psychickou poruchou, aby postihnutý nenadobudol dojem, že ho lekár považuje za blázna, keď mu odporúča psychiatrickú terapiu. Diagnózu hypochondrie si človek nerád pripúšťa a pred svojím okolím tají aj časté návštevy lekára, najmä ak ide o psychológa a psychiatra. Hypochondria vzniká vnútornými konfliktmi, ktoré majú na svedomí pocity viny a strachu. Môže byť tiež následkom psychického šoku, stresu, preťaženia či nedostatkom spánku, ale môže maskovať aj istú príčinu nespokojnosti v rodine alebo v práci. Silná hypochondria však môže viesť k tomu, že pacient nadobudne presvedčenie, že sa musí šetriť aj v práci, a tak často zostáva doma ležať v posteli. Vtedy sa môže objaviť depresia, úzkosť, zlosť, hnev a nespavosť. Hypochonder obviňuje lekárov z neschopnosti určiť diagnózu a verí len svojim domom. No a podľa lekárov sa najťažšie lieči vymyslená choroba.
Prevencia?
Hypochondrii sa nedá ľahko predchádzať, lebo už nemožno s určitosťou predvídať. Veľkou pomocou a prevenciou sa však môže stať starostlivosť o domáce zviera, napr. psa. Donúti totiž človeka myslieť na zodpovednosť za štvornohého člena rodiny, zároveň ho odvádza od úvah o chorobách a dáva jeho životu iný rozmer. Pocit zdravia môže navodiť i cvičenie jogy alebo tanec, skrátka činorodý život s rôznymi koníčkami a pestovaním zdravého životného štýlu. Potenciálnemu hypochondrovi potom nezostane čas sa zapodievať svojimi fyzickými problémami a nezveličuje ich význam, pretože je v psychickej pohode.
Foto Pixabay
Pripravila LIS
