„Neboj sa infarktu, kto veríš v imelo“ – vraví príslovie.
Deti v materskej škôlke sa veru veľmi zlostili na zlú macochu, ktorá poslala v zime Marušku jahody zbierať. A mali pravdu! Veď v zime nič nerastie. Nič? Predsa len sa jedna bylina vymyká zdravej logike. Tou výnimkou je imelo biele. Je to rastlina, ktorú môžeme zbierať i v zime, ale hlavne vo februári a marci, keď je obsah účinných liečivých zložiek najvyšší. Jeho liečivé účinky poznali a využívali už v dávnoveku druidi, keltskí kňazi, ktorí ho považovali za posvätnú rastlinu a všeliek odstraňujúci všetky neduhy. Keď sa povie imelo, zvýšiť pozornosť by mali hlavne ľudia vo vyššom veku. „Neboj sa infarktu, kto veríš v imelo“ – vraví príslovie. Z obsahu príslovia vyplýva, že cieľovým orgánom liečivého pôsobenia imela je srdce. V súčasnej dobe vysokého nárastu srdcovo – cievnych chorôb je význam imela až mimoriadny. Obsahuje totiž látky, ktoré znižujú tlak krvi, upravujú srdcový rytmus a pôsobia protiskleroticky – odstraňujú vápenaté usadeniny v cievach. Je vhodné pre ľudí po prekonaní mozgovej porážky v rámci procesu rekonvalescencie. Proteínové zložky imela brzdia delenie buniek zhubných tkanív a pôsobia protirakovinovo. Zbierame hlavne listy, ktoré sa pred sušením nadrobno porežú a v tieni usušia do žltozelena. Imelo je termolabilné – ohrevom a varom sa liečivé zložky znehodnocujú, preto sa pije vo forme macerátu (studený výluh – jedna kávova lyžička listov sa zaleje dvoma decilitrami studenej vody na 12 hodín, scedí sa a vypije 1dl ráno a 1dl večer). Tinktúra z imela sa pripraví zaliatím posekanej čerstvej rastliny 50% liehom, nechá sa lúhovať 8 týždňov, po scedení sa užíva trikrát 20 kvapiek (sklenenú nádobu naplníme vrchovato čerstvými listami a zalejeme liehom, prípadne domácou pálenkou). Strach z tejto liečivej rastliny je neopodstatnený. Pravdepodobne pochádza z poznania, že biele guľaté plody sú zdraviu škodlivé a na liečebné účely nevhodné. Listy a stonky sú však liečivé a podstatne môžu posilniť naše zdravie. Liečivé výťažky z imela sa od roku 1999 používajú v USA v liečbe AIDS ako podporná liečba u pacientov so zníženou imunitou. V Nemecku odporúčajú piť macerát z imela pri degeneratívnych ochoreniach kĺbov a ako podporný prostriedok liečby zhubných nádorov (pľúca a vaječníky). Preparáty z imela patria v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku k najviac predpisovaným v onkológii. Zlepšujú kvalitu života a spôsobujú predĺženie života. Novodobé používanie imela ako lieku proti rakovine obnovil Dr. Rudolf Steiner (1861 – 1925). Svoje skúsenosti publikoval v roku 1916. „Na každú ľudskú chorobu existuje niekde vo svete rastlina, ktorá ju lieči“ – povedal pre média. „Keďže v prípade nádorov dochádza k nenormálnym reakciám organizmu na telesnej úrovni, liečiť ich musíme rastlinami, ktoré jestvujú nepochopiteľným spôsobom. A tu imelo určite patrí.“ Rast imela sa vymyká bežným zákonitostiam botaniky – rastie na nesprávnom mieste, plody má v zime, jednoducho parazituje na stromoch ako nádor na ľudskom tele. Táto jeho „protichodná prirodzenosť“ odzrkadľuje rakovinový rast v rastlinnej ríši. „Ak sa imelo pripraví vo forme lieku, dáva organizmu k dispozícii sily, ktoré počas choroby stratil a tým rast nádoru umožnil“ – povedal Dr. Rudolf Steiner. Liečba imelom sa dnes pokladá za jednu z najviac preskúmaných metód alternatívnej medicíny pri liečbe rakoviny. V Nemecku až polovica pacientov trpiacich nádormi používa imelo (na Slovensku vyšla v roku 2010 výborná kniha od Annette Bopp – Jmelí a léčba rakoviny). Imelo môže nájsť veľmi užitočné uplatnenie pri liečbe zvýšeného tlaku krvi. Ak sa hypertenzia objaví, zväčša sa stáva diagnózou na celý život. Avšak to neznamená trvalú potrebu užívať tabletky. Všetky farmaceutické prípravky majú efekt, ale aj nežiaduce účinky. Význam neliekovej liečby však zdôrazňujú seriózne inštitúcie, ktoré tvrdia, že zásahy do stravy majú byť prvoradé, aby sa ukázalo, či pacient vôbec potrebuje lieky užívať. Imelo je len jedným z prírodných prostriedkov, ktoré môžu pomôcť. Hovorí sa, že iným dávame rady po vedrách, ale sami ich prijímame iba po kvapkách. „Ak chceme zostať zdraví, mali by sme si prezerať hory zdola, kostoly zvnútra a hostince zvonku“ – radí rakúsky lekár Karl Felling (1904 – 2000). Keď nám na steny našich tepien zaklope nepozvaný hosť – vysoký krvný tlak, treba sa pripraviť na dlhodobú návštevu. Ak jej znepríjemnime pobyt zdravou stravou, možno sa sama poberie kadeľahšie. Imelo biele sa môže stať užitočnou súčasťou týchto snáh…
Text MUDt. MIchal Slivka
foto: Pixabay