Moje Vianoce. Mám rada eleganciu, píše Mária Lazoríková
Sprievodnými javmi, ktoré pociťujeme aj v našom zrelšom veku je napríklad aj to, že chodíme opatrnejšie a pomalšie, pretože zimné prostredie, topánky, sneh nám nedovoľuje ísť suverénne, rýchlo či odvážne. Oči žmúrime akosi viac, ale len ako reakciu na žiarivosť slnka a snehu. V nose nás štípe a každý nádych studeného vzduchu cítime až kdesi v pľúcach. Osobne obdivujem mrazivú nádheru, ktorú nám nefalšovaná zima dokáže vykúzliť. Pre mňa je to rafinovaná elegancia, ktorá sa premieta aj súčasne do oblečenia, či športového, alebo konvenčne bežného, zimného.
Zima, ako ju ja vnímam od detstva reprezentuje niekoľko symbolov, vrátane snehových vločiek, tajomstva Vianoc, ligotu vianočného stromčeka, imela, šírenia dobra a šťastia, útulného domova, ktorého si vtedy ceníme najviac. Kdesi v podvedomí znie geniálna koleda nemeckého autora Josepha Mohra: …Tichá noc svätá noc…S Vianocami sa viaže v zmysle pamiatky predkov aj množstvo ľudových tradícii, piesní, či betlehemy a zvyky v podaní detských predstaviteľov kolied, zameraných na zmysel Vianoc – narodenie Ježíška.
Netreba zabudnúť súčasne aj na tradične bohatý vianočný stôl, kde nechýba kapustnica, zemiakovy šalát, či vianočný kapor a samozrejme bobaľky či vanilkové rožteky, každý podľa vlastných jedinečných tradící a zvykov. A najdoležitejšie pre mňa je, aby sa za vianočným stolom stretla moja rodina.
K tomu patrí úprimné obdarovanie blízkych drobnými darčekmi, ktoré by mohli vykúzliť aj úsmev či pobavenie. Osobne sa veľmi teším aj na skrášľovanie a aranžovanie príbytku vianočnými dekoráciami, kde naplno popustím uzdu svojej fantázii a kreativite.
Vianoce a obdobie zimy vnímam aj ako dôležitú zastávku v roku, obdobia pozastavenia sa, stíšenia a obrátenia svojho zraku dovnútra a taktiež načerpania novej sily, energie a inšpirácie.
K tejto krátkej spomienke a vyznaniu prajem vám krásne a láskyplné Vianoce, milé superbabky.
Mária Lazoríková
