EMOCIONÁLNE ZDRAVIE JE ROVNAKO DÔLEŽITÉ AKO TO FYZICKÉ
Písali sme už o tom, že osamelosť je civilizačnou chorobou číslo jedna. Ako hlavný neduh našej súčasnej spoločnosti osamelosť identifikoval psychológ Guy Winch, ktorý okrem potreby “liečenia” osamelosti vo svojej práci zdôrazňuje aj celkovú starostlivosť o naše emocionálne zdravie.
Ošetrovanie bežných psychických poranení, akými je napríklad odmietnutie alebo zlyhanie, by malo byť rovnako pravidelné ako energia, ktorú venujeme bežným fyzickým poraneniam, ako sú odreniny alebo rezné rany. Aj keď si veľmi dobre uvedomujeme potrebu ošetrovať fyzické rany hneď, ako sa objavia, čo sa týka našich psychických zranení, sme čudne apatickí. Ak sa porežeme, vieme, že to nekončí iba krvácaním. Uvedomujeme si, že ignorovanie rezu by vyvolalo infekciu a predĺžilo bolesť, ktorú cítime. Ranu čistíme, aplikujeme antibakteriálnu masť a zalepíme alebo obviažeme, pretože vieme, že to urýchli proces hojenia, zníži sa naše okamžité nepohodlie a zabránime tomu, aby sa z malého poranenia, potenciálne nestalo väčšie.
Pokiaľ však ide o bežné psychické zranenia, nevenujeme im zďaleka rovnakú pozornosť. Myslíme si, že nie je potrebné ranu čistiť, nie je potrebné ju zalepiť, a už vôbec sa netrápime tým, že by sa z malého zranenia stalo väčšie. A predsa psychické zranenia predstavujú pre naše emocionálne blaho rovnaké riziká ako u fyzického zdravia. Ak ich ignorujeme, môžu sa tiež „infikovať“ a zväčšiť. Budú naďalej bolieť, zväčšovať sa a vlastne budú bolieť stále viac.
Toto sú bežné psychické zranenia, ktoré si môžu vyžadovať emocionálnu prvú pomoc:
- Odmietnutie
- Neúspech
- Osamelosť
- Strata
- Skľúčenosť
- Stres
- Vina
- Nízke sebavedomie
Každé z týchto psychických „zranení“ môže ovplyvniť našu emocionálnu pohodu a dokonca aj naše fyzické zdravie, najmä ak sa poškodenie predlžuje. Vykĺbenie predlaktia nás môže prinútiť nadmerne kompenzovať pohyb a tým poškodiť náš ramenný sval, čo môže následne spôsobiť stres na našich chrbtových svaloch do takej miery, že by sme mohli mať až problémy s chôdzou. Podobne sa môžu psychické zranenia navzájom prehlbovať. Nespracované odmietnutie môže spôsobiť poškodenie nášho sebavedomia, ktoré nás môže prinútiť správať sa defenzívne a odháňať od nás ľudí preč, čo nás môže nútiť stať sa viac spoločensky izolovanými. Toto môže viesť až k úplnej klinickej depresii. Liečba našich psychických zranení hneď, ako k nim dôjde, môže zabrániť tomuto kaskádovému efektu a minimalizovať pravdepodobnosť, že sa malé úrazy hromadia a časom sú oveľa väčšie.
Pripravila MIS
Foto Depositphotos.com
