Doba sa zmenila. Chýba mužský vzor!
Dedo, ktorý je múdry a veselý. Otec, ktorý má pevné morálne zásady. Brat, ktorý vyštudoval prestížnu školu. Takto akosi by mali vyzerať idoly, ktoré môžu chlapci obdivovať. Ale takých je čoraz menej. V mnohých rodinách mužské vzory chýbajú. Zhodujú sa na tom psychológovia, pedagógovia a dokážu si to pripustiť aj sebakritickí rodičia.
„Keď môj otec niečo povedal, tak to malo váhu. Dnes by sa asi povedalo, že bol trošku despotický, ale on bol len ten, ktorý v rodine udával smer, poriadok, plánoval, rozhodoval. Myslím si, že mame to tak vyhovovalo. V skutočnosti asi boli rovnocennými partnermi a otec si mamine názory veľmi vážil, ale navonok bol on ten silný vodca. Aj ma to svojim spôsobom hnevalo a svojim spôsobom som ho aj obdivoval,“ hovorí šesťdesiatročný Ivan, ktorého trápi život jeho syna a vnuka. Má pocit, že vnuk v rodine nemá takzvaný mužský vzor. „Keď sa snažím niečo mu vysvetľovať, niekam ho nasmerovať, vôbec ma nevníma. Syn hovorí, aby som sa mu neplietol do života, že sám si musí vybrať svoju cestu. Lenže akú cestu, keď nemá vzory? Rodičia sú rozvedení, bývalá nevesta priviedla chlapcovi do života postupne dvoch takzvaných otcov, jeho skutočný otec má ďalšiu rodinu, na chlapca nemá čas,“ hovorí.
Podobne je to teraz v mnohých rodinách. Úloha muža sa zmenila a tí starší, ktorí boli zvyknutí mať v otcoch určité vzory, si to teraz intenzívne uvedomujú.
„Úloha otca sa zmenila. Nastal súmrak patriarchálnych otcov a úsvit takzvaného nového otcovstva. Moderný nový otec sa významne angažuje vo výchove detí, v porovnaní s autoritárstvom tradičných otcov často disponuje schopnosťou demokratického riešenia sporu. Úloha vodcu sa zmenila na úlohu partnera,“ uviedol psychológ Tomáš Novák, autor knihy O otcovskej úlohe. Podotýka však, že sa nič nemení na fakte, že vzťah otec a syn býva považovaný za psychologicky najzložitejší vôbec.
Mnohí starší muži spomínajú, že ich otcovia boli dominantní, že mali v rodinách hlavné slovo. Niektorým to v mladosti vadilo, ale s odstupom času to oceňujú, že im otcovia často boli určitým vzorom, autoritou, skrátka, že si len tak nemohli niečo dovoliť.
„Až s odstupom času mi došlo, čo otec pre mňa urobil, keď ma bral do prírody, učil ma trampovať, naučil ma určitému odriekaniu a vysvetlil mi, prečo je dobré občas uprieť si pohodlie,“ hovorí sedemdesiatjedenročný Peter. Nedávno sa pýtal svojich vnukov, či majú nejaké vzory, čím by chceli byť. „Nedokázali mi odpovedať. Jeden potom hovoril o nejakých kozmických príšerách. Jasné, moja generácia obdivovala kovbojov, ale to boli hrdinovia s kladnými vlastnosťami, v tých príbehoch bolo pre chlapcov určité posolstvo. Nie som si istý, či im nejaké posolstvo prinášajú tie postavičky z počítačových hier, ale možno sa mýlim a už tomu nerozumiem, pretože je už úplne iná doba,“ hovorí.
Úloha muža v rodine sa naozaj veľmi zmenila. V porovnaní so svojimi otcami majú dnešní mladí muži oveľa viac stresu, ale vo väčšine prípadov si zaň môžu sami. Naberajú si priveľa záväzkov, veľkú časť z nich tvoria pôžičky, hypotéka. Takže sa potom musia v práci naháňať, aby zvládli všetky záväzky.
„Myslím si, že predtým to mali muži jednoduchšie, pretože atribúty úspešného muža boli celkom jasné: obstarať živobytie a bývanie. Zdá sa, že dnešní muži sa usilujú o to isté, akurát si k tomu pridávajú ďalšie povinnosti. Chcú zarobiť veľa peňazí a súčasne chcú byť aj perfektnými otcami. Snažia sa byť stopercentne úspešní vo všetkých oblastiach života,“ hovorí psychológ. „Problém je v tom, že sa takto môžu svojim deťom odcudziť. Deti sú totiž tiež preťažované ako ich otcovia a vo výsledku sa odcudzia. Už teraz totiž vyrastajú viac s počítačom ako s otcom,“ dodáva.
Mnohí chlapi vyrastajú aj v takzvanom ženskom prostredí. Po rozvode rodičov vidia svojho otca oveľa menej ako mamu. Ak je v takých rodinách dedko, ktorý má chuť venovať sa vnukom a aj to s nimi vie, je to pre obe strany veľkým prínosom. Stále častejšie sa stáva, že starý otec začne pre vnuka zohrávať úlohu akéhosi vzoru, parťáka, či priamo mentora, hoci toto slovo pred dieťaťom a hlavne pred puberťákom nie je dobré vysloviť. Ale stáva sa, že to tak zo situácie akosi automaticky vyplynie. A potom môže nastať krásna chvíľa, keď vnuk povie: Chcel by som byť lekár ako dedo. Chcel by som sa naučiť robiť taký krásny nábytok ako dedo.
Foto Depositphotos.com
Zdroj: www.i60.cz<http://www.i60.cz>
