Chýba mi v rodinách radosť, spev, tanec, bláznovstvá, láska a úcta k starším, susedom, poslušnosť rodičom…
Atmosféra vianočná reve nasilu z rádia a vtiera sa tými gýčovými tónmi (nie všetky piesne) a mne len prichádza na um, prečo nás toto pozlátko tak „srdečne“ objíma a my to aj dovolíme. Ja osobne žiadne tieto muzičky k môjmu pokoju nepotrebujem… a ani v telke na jedno kopyto uletené „Santa“ príbehy a lacné vianočné braky bez ladu a skladu. Ale toto všetko cililingové mi nemôže zhnusiť to, čo ja cítim a na koho príchod sa teším. Jednoducho – vypnem… a nielen zvuk a obraz, ale pomaličky sa odmlčím svetu, v ktorom je reklama len biznis (sú aj také, ktoré majú ducha a pointu) a Coca cola za super akciu (nekupujem). A popravde, i tie TV kanály, kde len jedia a jedia a varia a pečú… mi dvíhajú tlak, ale levandulou ho utíšim. To my ozaj dokážeme už len myslieť na nejakú žranicu? A nakupovať plné koše, len nech tie bruchá budú ako balón? No veď, kto žije touto filozofiou – dobre, ale podľa mňa je to šialenstvo. Podľahli sme… až padli a padáme. Už malým deťom od Mikuláša až po koniec vianočných prázdnin dovolíme vylúhovať pred telkou a napchávať sa kvantom cukru. A aby toho nebolo málo, napečieme zákuskov a koláčikov a bluďasov do popuku. Veď – Vianoce. Nech sa i žalúdok zblázni. Prečo si nedopriať a len si celý život upierať? Azda si málo priťahujeme opasky? Áno (málo) – no viacerí poriadne a dokonca hladujú. Nepíšem o vzdialenej Afrike, ale o ľuďoch u nás, doma, na Slovensku.
Milujem staré vianočné pohľadnice… obrázky… spomínam na detstvo. Odmysliac si zriadenie, v ktorom sme žili, žilo sa krajšie a bez zbytočných čumákov do mobilov a chladu. Chýba mi v rodinách radosť, spev, tanec, bláznovstvá… láska a úcta k starším, susedom… poslušnosť rodičom, Bohu… Niekedy sme sa nevedeli dočkať Vianoc a dnes na nás revú od septembra a snažia sa len konzumne útočiť, až sa to človeku zhnusí. Ale nikdy sa nám nemôže zhnusiť dôvod, pre ktorý tieto sviatky milujeme – narodenie tej najkrajšej a najväčšej Lásky. Najkrajšieho daru pre nás. A nenarodil sa veru v paláci, i keď sa narodil ako KRÁĽ. Nie ako princ… ako kráľ. 
Nech aj v tej našej biede ťažkostí a bolestí a smútku sa narodí LÁSKA, dovoľme srdcu, aby naplno prežilo túto nádheru a zaspievalo.
Nie je podstatné, či máte v predstihu na polici dve krabice perníčkov, rožtekov, labiek a tlapiek a… či bude vypratané v každom kúte… či bude v kapustnici päť nožičiek klobásy, alebo žiadna… či sa rozhodneme pre šošovicovú… či stromček umelý… živý… opekance s makom a či s tvarohom alebo kapustou? Nič… nič ničovaté z tohto nie je dôležitejšie ako BOH. Ale, tak nás naučili, vychovali, tak si pamätáme z detstva, tak sme si zvykli a…
NIE. Vianoce sú o narodení TOHO, KTORÝ pre nás umrel. A nik z ľudí by to nedokázal… nik! (mama za svoje dieťa, ale nie za zlého suseda a či vraha z dediny na východe alebo babku z domova dôchodcov)
Požehnaný čas.
Alenka Medvecká
