Až 2 % detí do päť rokov pijú energetické nápoje. Nie je to v poriadku!
Energetické nápoje, tak ako ich poznáme dnes, vznikli v Japonsku v roku 1962, keď zamestnávatelia potrebovali zvýšiť výkon svojich zamestnancov a udržať ich dlhšie v bdelom stave. Vo Veľkej Británii sa už v roku 1929 snažili vyrobiť nápoj, ktorý by zvyšoval energiu chorých v zdravotníckych zariadeniach. Prípravok sa volal Lucozade a ako energetický nápoj sa začal označovať v roku 1983. A hoci tieto nápoje zvyšujú sústredenie, energiu a fyzickú aktivitu, sú určené výlučne pre dospelých. V praxi sa však odborníci stretávajú s nadmernou konzumáciou „energy drinkov“ aj u tínedžerov.
Energetické nápoje obsahujú viacero zložiek. Hlavnou je kofeín, jedna z najčastejšie používaných drog a psychoaktívnych látok vôbec. Dokáže povzbudiť metabolizmus, stimuluje nervový systém, pomáha potláčať únavu a podporuje bdelosť. „Odporúčané bezpečné denné dávky závisia od veku. Pre deti vo veku 4 – 6 rokov je to maximálne 45 mg/deň, deti vo veku 7 – 9 rokov 62,5 mg/deň a deti vo veku 10 – 12 rokov 85 mg/deň. Maximálna denná dávka kofeínu pre dospelého je 400 mg, maximálne však 200 mg v jednej dávke,“ vysvetľuje MUDr. Erika Vávriková, primárka pediatrického oddelenia Fakultnej nemocnice AGEL Skalica. „Pre porovnanie, jedno espresso (7g kávy na 30 ml vody) obsahuje 40 mg kofeínu. Dostupné energetické nápoje obsahujú okolo 80 mg kofeínu v jednom balení,“ dodáva. Kofeín sa po konzumácii veľmi rýchlo vstrebáva do krvného obehu, dostáva sa do pečene a mozgu. Pôsobí najmä na srdcovo cievny systém. Vyvoláva zvýšenie krvného tlaku a zrýchľuje činnosť srdca. V nervovom systéme stimuluje centrálnu nervovú sústavu, zvyšuje pozornosť a koncentráciu, znižuje potrebu spánku.
Pri nadmernom užívaní, až predávkovaní, nastupuje podráždenosť, nespavosť, ospalosť počas dňa, nepokoj, neschopnosť sústrediť sa, úzkosť a zmeny nálad. Veľmi často sa objavujú bolesti hlavy. „U detí pri dlhodobom užívaní môže nastať spomalenie vývoja mozgu v dôsledku nedostatku hlbokého spánku. Lokálne spôsobuje prekyslenie žalúdka s príznakmi nevoľnosti, zvracania a bolestí brucha. Nadmerným zvýšením tlaku a zrýchlením srdcovej činnosti môže dôjsť k poruchách srdcového rytmu, srdcového infarktu, zástave srdca, mozgovej príhode až smrti. Poruchy srdcového rytmu, infarkt a mozgová príhoda predstavujú veľmi vážne, život ohrozujúce stavy,“ dodáva Vávriková. Nebezpečenstvo nežiadúcich účinkov sa zvyšuje, ak sa energetické nápoje kombinujú s alkoholom.
„Už medzi deťmi vo veku 2 – 5 rokov nájdeme až 2 % takých, ktorí pijú energy drinky. V bežnej praxi sa takmer denne stretávame najmä s tínedžermi, ktorí pijú energetické nápoje. Do ambulancie prichádzajú najčastejšie s bolesťami hlavy, pocitom búšenia srdca, často si doma namerajú vysoký krvný tlak. Udávajú, že sa celkovo cítia zle, ale nevedia to presne definovať. Niekedy majú problémy s nespavosťou a v škole sa nevedia sústrediť. Pri podrobnejšom rozhovore často zistíme, že energetickým nápojom nahrádzajú aj príjem bežnej stravy a tekutín.“ Najmä dievčatá sú podľa skúsenej pediatričky ohrozené novou formou poruchy príjmu potravy tzv. drunkorexiou – kedy sa strava nahrádza nadmerným pitím alkoholu aj v kombinácii s energetickým nápojom. „Naši pacienti, keďže ide o deti a tínedžerov, prichádzajú na vyšetrenie väčšinou v sprievode rodiča. Rodičia zväčša o tom, že ich dieťa pije energetické nápoje, vedia alebo aspoň tušia. Častá je situácia, keď rodič udá, že už doma o škodlivosti energetických nápojov hovorili, ale dieťa to nerešpektuje. Deti často konajú pod vplyvom kamarátov a rovesníkov v snahe začleniť sa do nejakej skupiny. Niekedy to skúsia zo zvedavosti,“ pokračuje lekárka, ktorá dôrazne odporúča pacientom v ambulancii úplne sa vyvarovať ich konzumácii, nakoľko komplikácie je nutné liečiť. „Liečba ťažkostí súvisiacich s užívaním energetických nápojov závisí od druhu ťažkostí. Pri krátkodobom užívaní príznaky odznievajú relatívne rýchlo a bez následkov. Pri dlhodobom užívaní, najmä pri miešaní s alkoholom, je však problémom možnosť vzniku závislosti, ktorá už patrí do rúk psychológa alebo psychiatra,“ uzatvára MUDr. Erika Vávriková.
Mgr. Eva Peterová
Foto Pixabay
