Slová záchranára v prvej línii
Ste záchranár v prvej línii a súčasne už máte svoje roky (70), teda patríte do skupiny najohrozenejších . Často na to pri výjazdoch myslíte, alebo vás to ani nenapadne, lebo najdôležitejšia je záchrana iných?
Často zabúdam na svoj vek. Necítim sa na svoje miesto v ohrozenej vekovej skupine. Okrem toho som už 9 rokov onkologický pacient. Nádory zabíjajú ročne na Slovensku tisícky ľudí, takže ak ma nezabila rakovina, vírus nemá šancu. Pomáha aj viera! Ak ma Pán Boh potrebuje tu, tak ma tu nechá. Ak som už splnil svoju úlohu, môžem ísť. Snahou byť užitočný vlastne vydieram nebesá. V službách na záchranke sa stretávam s úmrtiami omnoho mladších ľudí a je to často náhle a prekvapivé. Uvedomujem si, že teraz som v pohode, ale o päť minút ma môžu neúspešne resuscitovať.
Ako sa vy sám osobne chránite? Čo vaša rodina? Ako to vyzerá, keď prídete domov?
V práci, aj doma dodržiavam základné hygienické opatrenia. Určite nie som typ, ktorý by všetko dezinfikoval opakovane. Po príchode zo služby sa okamžite vyzlečiem z uniformy, osprchujem. Po príchode zvonka, aj keď len po vynesení smetí, si umyjem ruky. Rozdiel je v detailoch: nedotýkam sa rukami tváre, očí. Ruky si umývam štýlom chirurga pred operáciou, najmenej 20 – 30 sekúnd (chirurgovia sa umývajú až 10 minút), dlaň aj chrbát rúk, každý prst zvlášť, medzi prstami, pod nechtami. Naša dcéra je väčší hygienický maniak. Tá si sprejuje ruky sebe aj deťom po vystúpení z hromadnej dopravy celý rok, nielen teraz. Snažím sa myslieť strategicky vopred. Posilňovať imunitu nestačí až keď sa niečo stane. Imunitná odpoveď má latenciu niekoľko týždňov. Jedine pri alergii reaguje imunita okamžite po vniknutí alergénu do tela. Takže celý rok sa snažíme s manželkou žiť zdravo, čo sa týka stravovania. Dôležitým posilňovačom imunity je poriadok v hlave. Ľudia, ktorí žijú bez konfliktov, vedia zvládať stres a majú pozitívny prístup k životu, majú vyššiu mieru imunitnej odolnosti. Proti stresu, ktorému sa nedá vyhnúť, čítame knihy, chodíme na koncerty, do divadla, udržiavame bezkonfliktné vzťahy s deťmi, spoločne sa tešíme. Ja učím aj zachraňujem s radosťou, do práce chodím pozitívne naladený a teším sa, čo nové zažijem.
Dodržiavate odporúčania, že treba stále piť, aby sa vírus neusadil na hrdle?
Pravidelný pitný režim treba dodržiavať celý rok aj bez pandémie. Toto sú také rady ako ich šíritelia. Hlúpe!
Z vašej súkromnej štatistiky, koľko percent seniorov je nakazených?
Odpoveď na túto otázku nevedia ani experti na hygienu, virológiu, epidemiológiu. Až sa nakazí aspoň 80% obyvateľstva, tak zapracuje kolektívna imunita. Alebo sa začneme očkovať, aby bol dostatočný počet ľudí odolných. Je smiešne, ak panikária ľudia ohľadne koronavírusu, ktorý je tu prvýkrát a riziko nakazenia je len dvakrát väčšie, ako pri obyčajnej každoročnej chrípke. Pritom na chrípku zomrie každý rok najmenej 800 Slovákov a nikoho to netrápi. Očkuje sa len 5% obyvateľstva. V poslednom čase sa hovorilo o osýpkach, boli lokálne epidémie, ľudia sú proti očkovaniu. Pritom nákazlivosť osýpok je najmenej 5 x väčšia ako nákazlivosť koronavírusu. Keby sme sa neprejedali, nadmerne nesolili a len trochu sa hýbali, tak by nemali desiatky, až stovky tisíc ľudí problémy s cukrovkou, vysokým tlakom. Priemerný vek zomretých na infarkt je u nás 53 rokov a vo Švédsku 72. Pritom náš nesprávny spôsob života má na tom podiel až 80%, zvyšok je zdravotníctvo a dedičnosť. Toto nás nemrzí, ale desiatky mŕtvych na koronavírus je niečo hrozné? Áno, každé úmrtie je tragédia, ale chýba logika a konzistentnosť pri porovnávaní.
Aký je váš odhad, kedy sa to skončí?
Trvanie pandémie záleží od pomeru medzi dôrazom na zdravotný stav a ekonomikou. Zatiaľ víťazí zdravotníctvo a trpí ekonomika. Prežijú viacerí, ale potom bude polovica ľudí nezamestnaných, skrachovaných podnikateľov a malých firiem. Alebo budeme brať trochu ohľadu viac na ekonomiku, uvoľníme niektoré karanténne opatrenia, zomrie trochu viac prevažne starých a chorých, ale budeme mať prácu a peniaze. Pritom tí starší by zomreli aj tak bez prispenia vírusu, len o pár týždňov neskôr na choroby, ktoré mali už pred vypuknutím pandémie.
Za rozhovor MUDr. Viliamovi Dobiášovi ďakuje Libuša Sabová
