Poučné, povzbudzujúce, inšpirujúce. Povedať niečo rozumné o bolesti, bez ilúzií a tárania, nie je jednoduché.

Milí priatelia! Zdravie, pokoj, šťastie, radosť či nádej – to sú hodnoty, ktoré túži vlastniť každý. A čo bolesť? Tú sa snažíme čo najšikovnejšie obísť. Vyhnúť sa jej. Je naivné myslieť si, že sa to trvalo podarí. „Kto nikdy nepozeral na svet cez slzy, nevie o ňom nič“ – napísal francúzsky dramatik Viktor Hugo (1802 – 1885). Životná cesta obyčajne nie je rovina vystlatá mäkkou trávou, skôr je to vrch posiaty kopou skál. Každý z nás prežíva drámu na svojej vlastnej ceste. Tak, ako musí prasknúť kôstka, aby jadro uzrelo slnko, tak aj človek musí spoznať bôľ. „Je čas plakať a je i čas rmútiť sa, je ale i čas na smiech“ – poúča kniha Kazateľ. Roky chodieval na vyšetrenia s chorými deťmi ku mne do ambulancie pán v strednom veku. Rozumeli sme si, stali sme sa priateľmi. Náhle, ako blesk z jasného neba, ho postihla ťažká choroba. Z dňa na deň ochrnul na celom tele, nedokázal prehĺtať potravu, rozprávať, neudržal moč ani stolicu. V priebehu niekoľkých týždňov schudol takmer tridsať kíl. Bol pripútaný na lôžko, ochrnutý, úplne odkázaný na pomoc druhých. Napriek vážnemu telesnému postihnutiu, jeho mentálne schopnosti ostali neporušené. Vnímal svoj stav pri plnom vedomí. Keď som prechádzal okolo jeho domu, zvykol som sa zastaviť. Keď ma zbadal, z očí mu vytryskol vodopád sĺz. Hoci som sa ho snažil potešiť, niekedy nebolo čo povedať. Len som pri ňom sedel a mlčal. Hovorí sa, že čas strávený s chorým človekom je časom posvätným. Táto jeho bolestná kalvária trvala dlhých sedem rokov… Povedať niečo rozumné o bolesti, bez ilúzií a tárania, nie je jednoduché. Je rozdiel dívať sa na posteľ, či dívať sa z postele. Iná vec je bolesť vidieť a iná bolesť cítiť. Hovoriť vedľa človeka, ktorý je mučený rakovinou, alebo má roztrhané telo po dopravnej nehode, ktorý trpí po strate milovanej osoby, nevinného dieťaťa, roky žije po boku alkoholika, zakúša more horkosti, je týraný, alebo je zradený, oklamaný, podvedený, opustený, snažiť sa vysvetliť mu prečo, stáva sa domýšľavosťou. Veľa otázok odpoveď nemá. Niekedy sa dá len mlčať. Veľké veci sa obyčajne zrodia z ťažkého bremena. Hovorí sa, že schopnosť v pokoji existovať i uprostred utrpenia je milosť, pretože radosť väčšmi než s pocitmi je spojená s vierou. Aj keď si nedáme my sami mnohokrát rady, dobrý Boh má všetko pod kontrolou. Má správne riešenie v správny čas. Ako tečúca voda obmýva kameň, tak nás Boh obmýva pre večnosť. Cieľom ľudského života by nemala byť snaha o naplnenie všetkých ľudských túžob, lebo to sa málo komu podarí. A aj keby sa podarilo, ľudské srdce by aj tak neovládol pokoj. Náš život smeruje k cieľu, ktorým je brána do večnosti. Neutekajme teda pred utrpením, ale nechajme sa ním zmeniť. Dokáže aj to najťažšie v našom živote obrátiť k dobru…