Ondrej Kandráč: „Aj keď na to nevyzerám, šport mám naozaj veľmi rád!“
Na 96. ročník Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, prišiel aj obľúbený hudobník Ondrej Kandráč s rodinou, ale nie ako divák. S manželkou Erikou a s deťmi Emkou a Ondrejkom zdolali svoj prvý spoločný minimaratón. „O rok sme tu znova!“ zhodli sa v cieli.
Ondrej, čo Vás doviedlo na štartovaciu čiaru najstaršieho maratónskeho podujatia v Európe?
Motiváciou bola pre nás pomoc lekárom a pacientom s ochorením Mnohopočetný myelóm, ktorých sme tu postrehli aj počas minulých ročníkov. Už sedem rokov sa zúčastňujú maratónu, aby aj takýmto netradičným spôsobom upozornili na toto vážne ochorenie, na jeho včasnú diagnostiku a potreby pacientov. Rozhodli sme sa, že sa tohto roku k nim pridáme aj my, ako rodina. No a po druhé, som hrdý lokálpatriot, Medzinárodný maratón mieru v Košiciach je pre nás každý rok veľkým sviatkom, pravidelne sa ho zúčastňujeme pasívne, ako diváci, no tento rok sme si doma povedali, že skúsime zažiť aktívne.
Aké sú vaše dojmy po odbehnutí?
Ja si myslím, že o rok sme tu v tomto športovom úbore znova. Napriek tomu, že bolo chladnejšie počasie, bolo to fajn. A pokiaľ z toho majú radosť aj naše deti, tak prečo nie? Vyštartovali sme spolu, no napokon sa náš Ondrejko od nás odtrhol a zabojoval o lepší čas, než sme mali my traja. Mám rád všetky športy, ktoré sú na televíznej obrazovke! (smiech). Ale nie, teraz vážne. Aj keď na to nevyzerám, šport mám naozaj veľmi rád. S behom som začal len pred pár rokmi a prišiel som na to, že je to dobrý spôsob ako zrelaxovať a doslova vypnúť. Mám rád tiež bedminton, tenis, bežky a lyže. No nejaké extra výkony za tým nehľadajte. Dnes som tu stretol napríklad aj Mateja Tótha a keď som ho zbadal, musel som skonštatovať, asi ako väčšina z nás, že fíha, tak od takejto kondičky mám na míle ďaleko. (smiech)
Erika, prezraďte, absolvoval manžel pred maratónom nejakú špeciálnu prípravu?
Manželovi to tohto roku celkom pekne vyšlo, pretože pred dvomi týždňami absolvoval ešte jedno bežecké podujatie na 21 kilometrov. Zabehol ho s úctyhodným časom, skončil na čestnom predposlednom, alebo dokonca až poslednom mieste! (smiech celá rodina Kandráčovcov) Môžeme povedať, že toto bola taká jeho predpríprava aj na košický maratón. (opäť smiech)
A čo vy, Erika?
Musím priznať, že ja nie som veľká bežkyňa, napriek tomu sme to aj s našimi deťmi nejako dali. Ešte že máme Emku, ktorá bola moja výborná sparring partnerka. (smiech)
Text a foto Mária Halajová
