Európa je pre nás všetkých, hovorí Monika Beňová
Napriek tomu, že si občas pofrfleme, že si nostalgicky zaspomíname aké bolo všetko iné, keď my sme boli násťročné, ako sa svet zmenil a čo všetko táto doba prináša, je Európska únia a naše spolužitie v tomto spoločenstve to najlepšie, čo svet dneška vôbec ponúka.
Súčasťou Európskej únie sme sa stali pred 15 rokmi, boli sme vtedy tridsiatničky, štyridsiatničky, mali sme už deti a budovali sme si kariéru. Nie nadarmo platí staré, dobré porekadlo, čo sa za mladí naučíš, na starobu akoby si našiel. Boli sme lepšie pripravené na túto dobu, ako naše maminky. Mnohé sme prijali nové výzvy, ktoré nám ponúklo voľné cestovanie, zamestnanie v inej krajine, nové trhy pre naše podnikanie či iné aktivity. Za chodu sme sa zlepšovali v jazykových schopnostiach, naučili sme sa krajiny na západ nielen obdivovať, ale vnímať aj ich slabšie miesta a v nejednom prípade aj úvodné postoje „západu“, ktorý nás považoval za nevyspelých.
Ukázali sme im, že sme rovnako vzdelané, šikovné a úspešné. Že toho dokonca dokážeme často zvládnuť viac, lebo nás odchoval systém, kde nie všetko bolo samozrejmosťou a tak sme oveľa flexibilnejšie a nápaditejšie v mnohých oblastiach. Vedeli sme aj lepšie hospodáriť, lebo naše rodinné rozpočty boli, a ešte vo väčšine prípadov stále sú, menej veľkorysé. Pri výchove detí sme nemali aupairky a aj o starnúcich rodičov sme sa zvládli, spolu s výchovou detí a starostlivosti o domácnosť postarať popri zamestnaní.
Niekedy premýšľam, či na nás tú emancipáciu nevymyslel nejaký dobrodruh ako pokus, čo všetko dokáže žena zvládnuť.
Európska únia je náš spoločný projekt, ale rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú stále citeľné. Od kvality služieb napr. v zdravotníctve či sociálnej sfére až po drobnosti, akými bola donedávna napr. dvojaká kvalita tovarov v obchodoch, či nedávne rozhodnutie Rakúskej vlády, nevyplácať našim opatrovateľkám v Rakúsku rodinné prídavky v rovnakej výške ako rakúskym občanom. Mnohé sa nám už podarilo vyriešiť, ostatné sú ešte pred nami.
Pravdou je, že výšku dôchodkov či miezd európske inštitúcie nemajú možnosť určiť, môžeme ale vytvárať tlak na riešenie tých, ktoré v kompetencii majú. Pre nás ženy je to aj téme rodovej rovnosti a rovnakej mzdy za rovnakú prácu na pracovisku, či vytvorenie väčšieho priestoru pre ženy v riadiacich funkciách na celom trhu práce. Pripravili sme aj návrh na materskú „dovolenku“, úvodzovky dávam zámerne, lebo všetky vieme, že dovolenka je veľmi skreslený výraz pre toto obdobie. Chceme, aby členské štáty demografický vývoj ovplyvňovali vyššou podporou pre ženy, ktoré sa stanú maminami, aby si nemuseli premýšľať, koľko bude rodinu „stáť“ ak na svet privedú dieťatko. Tie, ktoré už máme deti či vnúčence na školách, máme možnosť pozdvihnúť ich vzdelanie využitím programu ERASMUS a poslať ich na 6 mesiacov študovať na európske univerzity či na pobyty do iných krajín EÚ. Naši zamestnávatelia môžu využívať fond EÚ na podporu zamestnávania absolventov stredných a vysokých škôl pri ich prvom zamestnaní, aby získali pracovné návyky a aj potrebnú prax po škole.
Európska únia, podobne ako všetky spoločenstvá, sa stále vyvíja. Potrebuje nové impulzy a nové nápady a riešenia, ktoré reagujú na zmeny vo svete. Nie je to status quo, je to živý organizmus, do ktorého treba stále vnášať skúsenosti s tým dobrým, aby sme čo najviac zlepšovali kvalitu života pracujúcich žien, ale aj našich senioriek, ktoré už spoločnosti odovzdali svoje skúsenosti a svoje celoživotné dielo.
My, ženy, sme boli vždy najstabilnejším, najvytrvalejším a najaktívnejším motorom spoločností. Naše staré mamy bojovali vo vojne proti fašistom, budovali zničenú povojnovú spoločnosť, neskôr to boli naše mamky, ktoré pracovali vo fabrikách bývalého režimu, na družstvách a v kanceláriách, dnes sme to my, ktoré sme na čele moderného vývoja digitálneho veku. Zvládame všetky výzvy a sme aktívne aj spoločenských, mnohých dobročinných či vzdelávacích projektoch.
Patrí nám zato uznanie a rešpekt.
Sú pred nami ďaľšie voľby do EP. Podľa štatistík, je 80% našich občanov s našim členstvom v únii spokojných, napriek tomu je účasť v týchto voľbách na Slovensko v celej EÚ najnižšia. Keď sa náhodou budete rozhodovať o tom, či sa volieb zúčastníte 25.5., spomeňte si, prosím, nato, aké je pre vás dôležité pri vašich projektoch alebo vo vašom zamestnaní, keď svoje rozhodnutia môžete oprieť o záujem a podporu ľudí, ktorých sa to týka. Ako sa vám jednoduchšie argumentuje, rozhoduje a koná s vedomím, že vaša práca osloví tých, ktorým ju adresujete. Mám to tak aj ja. Pri rokovaní s Rakúskou vládou, či s Európskou komisiou alebo v iných situáciách mi často medzi riadkami nadhodia, že u nás na Slovensku to aj tak zaujíma len minimum ľudí a tým sa snažia moje argumenty oslabiť. Nikdy som neustúpila, len sem tam o tom premýšľam. Ak teda budete mať pol hodinu v sobotu 25.mája čas, skúste si vybrať z kandidátok a kandidátov do EP niekoho, kto sa o vašu podporu bude môcť v nasledovných piatich rokoch oprieť. Rozhodnutie je na vás, ale som presvedčená, že každá a každí, kto váš hlas dostane, ho príjme ako silný záväzok.
Za všetkých vám ďakujem.
Monika Beňová
