Budem sa vydávať. Ale ženícha na svadbe nečakajte!
Tak nejako by možno znelo svadobné oznámenie vyznávačky sologamie, ako sa hovorí aktu, keď sa niekto vydá alebo ožení sám so sebou.
Mýlil by sa však ten, kto by považoval takýto nápad za výplod chorého mozgu. Sologamických sobášov pribúda, dokonca sa objavujú agentúry, ktoré ho do všetkých detailov zorganizujú. Známa je jedna japonská a ďalšie americké. Ponúkajú obrad so všetkým, čo k tomu patrí, so šatami, účesom, make-upom, hostinou, svadobnou nocou v hoteli, s fotografiami a napríklad aj so svadobnou cestou. Medzi záujemcami prevažujú ženy, ale už sa objavilo zopár mužov, ktorí sami seba považujú za najvhodnejšieho životného partnera.
Zatiaľ sa mi nepodarilo dať reč s niekým, kto sa vydal alebo oženil sám so sebou, ale dôvody si celkom dokážem predstaviť. Napríklad niekto netúži po živote v páre, ale spoločensky je prijateľnejší, aby mal status zadaného alebo zadané. Možno si niekto chce užiť tú slávu, ktorú mu osud zatiaľ nedoprial, alebo považuje za príliš riskantné kvôli tomu jednému krásnemu dňu pribrať do života niekoho ďalšieho.
Oveľa nepochopiteľnejšie mi pripadajú sobáše s predmetmi alebo imaginárnymi bytosťami. Občas sa vo svete niekto vydá za kocúra, psa alebo delfína, a tomu rozumiem. Zvieratá dokážu byť veľmi oddané a v prípade psov aj verné, dá sa s nimi komunikovať, tak prečo nie?
Avšak niektoré sobáše sú len ťažké uveriteľné. Napríklad jedna Angličanka si vzala luster, a to potom, čo ukončila vzťah so Sochou Slobody. V Amerike sa zase jedna žena vydala za Eiffelovku, a už na sklonku sedemdesiatych rokov sa istá Nemka vydala za Berlínsky múr. Odvtedy, čo ju zbúrali, sa považuje za vdovu.
Existujú ženy vydaté za mimozemšťanov alebo postavy z počítačových hier a takým sobášom sa nevyhýbajú ani muži. Že sa ich pár oženilo so svojou silikónovou pannou, sa dá pochopiť, ale ťažko hľadám dôvody, prečo sa jeden muž oženil s Volkswagenom Chrobákom a iný zase s vankúšom. Možno na seba chceli iba upozorniť. Milovať auto napokon nie je nič mimoriadne, ale vankúš? Aj keď, zrejme s ním má lepšiu skúsenosť ako so ženou.
Ale podobné excesy nie sú len sprievodným javom dnešnej trochu švihnutej doby. Aj história zaznamenáva prapodivné nápady a činy. Traduje sa, že napríklad rímsky cisár Caligula chcel vymenovať za senátora koňa, v stredoveku zase súdy súdili aj zvieratá, ktoré sa nejako previnili, a svadobné noci sa odohrávali za prítomnosti svedkov. Keby som mala na výber, či stredovekú svadobnú noc alebo sobáš s lustrom, volila by som luster. Ale musel by byť krásny a pekne mi svietiť.
Text Márie Formáčková
Foto Pixabay
