Aj po šesťdesiatke vyzerá ako dievčatko a hovorí, že sa rokov nebojí!
Mária Vaškovičová – autorka a producentka Krištáľového krídla. Už 22. rokov Krištáľové krídlo hľadá a oceňuje tých najlepších z výnimočných v rôznych kategóriách (hospodárstvo, medicína a veda, filantropia, výtvarné umenie, hudba, rock, pop, jazz, literatúra a publicistika, divadlo a audiovizuálne umenie a šport). Nie je to anketa, o ocenených rozhodujú členovia poroty v každej kategórii.
Babičkou som sa stala po 60-tke. Túto novú rolu si vychutnávam od prvého okamihu ako jeden z najväčších zázrakov v mojom bohatom živote. Prvým veľkým zázrakom bolo pre mňa, keď sa mi konečne po 8-mich rokoch manželstva narodila dcéra Katka. Vnučka Isabellka má 8 mesiacov. Každý deň si pre ňu nájdem voľnú chvíľu. Všetko ostatné je pre mňa už sekundárne. Pred mnohými rokmi mi jeden priateľ povedal, že je vo mne toľko lásky, že by som mala mať veľa detí. Dúfam, že mi Katka zabezpečí ďalších vnúčikov a jej budem s veľkou radosťou pomáhať vo všetkom, na čo mi budú sily stačiť. V súčasnosti ma mimoriadne obohacujú všetky pokroky Isabellky, prvé slová, objatia, úsmevy, ktoré rozdáva na všetky strany. Usmieva sa často a rada, presne ako ja a dcéra Katka.
Krásne chvíle s vnučkou mi dávajú veľkú radosť zo života a vďaka tejto radosti sa cítim plná energie. Športujem naďalej, dokonca viac ako predtým. Ak sa mi hlásia nejaké zdravotné problémy, obratom ich riešim cvikmi a adekvátnym pohybom. 
Verím tomu, že svoju pracovnú aj životnú výkonnosť si môžeme zvýšiť sami správnou životosprávou a pohybom. To ale neznamená, že neporušujem svoje zásady. Život si vychutnávam so všetkým, čo k nemu patrí: dobré jedlo a ešte lepšie kvalitné víno, priateľské stretnutia. Mám to šťastie, že sme veľká rodina – mám jednu sestru a troch bratov, spoločne robíme cyklistické víkendy spojené s návštevami vínnych pivníc a krásnej prírody.
Okrem bratov, sestry a dobrého manžela mám dvoch labradorov, matku Ebony aj jej syna Kelvina. Často je s nimi ich najvernejší kamarát, francúzsky buldoček Carlos, ktorého nám dcéra Katka často zveruje do opatery. Chodíme s nimi na dlhé túry. Labradory milujú zimu a sneh. Vďaka nim som objavila krásu zimnej turistiky. Okrem nej s rodinou veľa lyžujeme a cestujeme. Nebojím sa rokov, určite stojí za to robiť všetko, čo človek vie a vládze robiť. Už som sa pristihla, že určité aktivity ma prestali tešiť. Tak som sa ich vzdala a zistila som, že sa niečomu inému venujem viac. Ako v tom filme: Jak básníci přicházejí o iluze – „Šafránku, na každém konci je hezké, že něco nového začíná.“
