Vraví pani v dôchodkovom veku. „Manžel kapustu pokrája na hoblíku a potom ju spoločne naložíme do suda.
Milí priatelia! „V októbri alebo novembri nakladáme doma kyslú kapustu“ – vraví pani v dôchodkovom veku. „Manžel kapustu pokrája na hoblíku a potom ju spoločne naložíme do suda. Túto tradíciu zachovávam už od obdobia detstva. Niekedy sa nedalo všetko kúpiť v obchode. To, čo si si vypestoval, to si mal. Kyslá kapusta sa nakladala v každom dome. V jednom roku sme jej mali aj 400 litrov. Dnes sa ľudia chránia pred prechladením kdečím. My sme poznali jeden veľmi účinný prostriedok. Pili sme šťavu zo suda, v ktorom sa kvasila kapusta. Jušku. A veru nepamätám sa, že by mama s nami bola niekedy u detského lekára. Neboli sme chorí tak často ako dnešné deti.“ Kyslá kapusta sa pokladá za pokrm číslo jeden na zimu. V čase námorníckych objavov, veľa námorníkov sa vyhlo skorbutu nie len vďaka konzumácii citrónov a pomarančov, ale aj vďaka pojedaniu kyslej kapusty. Tá totiž obsahuje veľa vitamínu C (už dvesto gramov pokryje jeho dennú potrebu). Uchovanie celých kapustových hlávok nasolením už poznali starí Rimania. Dnešný spôsob výroby kyslej kapusty údajne prevzali v stredoveku Slovania od Tatárov. Kyslá kapusta má u nás bohatú históriu a v mnohých domácnostiach s ňou majú výborné skúsenosti. Je to jedlo pre každého. Pravidelnou konzumáciou kyslej kapusty sa dá predísť infarktu, depresívnym stavom, mŕtvici, a mnohým iným civilizačným chorobám. Najmä diabetici by ju mali jesť čo najčastejšie. Kyslá kapusta predstavuje bohatý zdroj živín – významné množstvo beta-karoténu (provitamín A), vitamínov B, E a K. Má hojnosť minerálnych látok, najmä pre nás veľmi nedostatkový draslík, ale aj vápnik, fosfor, železo, zinok, horčík a stopové prvky – napr. síru. Bohatá je aj na fytochemikálie s protirakovinovými a antibiotickými účinkami, životodárne enzýmy, aminokyseliny obsahujúce síru a horčičný olej. Veľmi cennou zložkou kyslej kapusty je kyselina mliečna. Spolu s vitamínmi skupiny B obnovujú poškodenú črevnú sliznicu. Šťava z kyslej kapusty má priaznivé účinky na črevnú mikroflóru. Obsahuje probiotické baktérie mliečneho kvasenia, ktoré zabraňujú množeniu škodlivých a hnilobných mikroorganizmov. Aktivuje tiež funkciu čriev a vylučovanie toxických látok. „Kyslá kapusta účinne chráni pred vznikom rakoviny pečene, pľúc, hrubého čreva a prsníkov“ – konštatujú v záveroch fínski a britskí vedci. Účinné látky zabraňujúce nádorovému bujneniu vznikajú v procese kvasenia kapusty, kedy vznikajú takzvané izotiokyanáty, látky so silnými protirakovinovými účinkami. Preto si pravidelne, najmä v jeseni a zime, doprajme túto zdravú potravinu do nášho jedálnička…
MUDr. Michal Slivka
Foto Depositphotos.com
