Rakovina prsníka diagnóza každej jedenástej Európanky
PINK OKTÓBER (Breast cancers awareness month) je medzinárodný mesiac povedomia o rakovine prsníka. Špeciálnu pozornosť si zaslúži Breast health day (tento rok aj ako Breast Cancer metastatic day), ktorý pripadá na 13. októbra. Jeho symbolom sú nielen rôzne svetoznáme budovy, vysvietené na ružovo, ale aj ružová stužka, ktorá je vyjadrením podpory a solidarity. Na Slovensku bojuje s touto chorobou okolo 30 000 žien. Pritom ju vieme diagnostikovať pomerne včas a máme účinné liečebné možnosti, ktoré sa neustále zdokonaľujú. Pacientske združenie NIE RAKOVINE pripravilo na október veľké množstvo osvetových aktivít pre ženy každého veku a v spolupráci s odborníkmi či známymi tvárami upozorňuje na smutný fakt: v rámci Európy sme stále na popredných priečkach v úmrtnosti na rakovinu prsníka.
Ženy v ohrození
„Karcinóm prsníka je najčastejšou príčinou úmrtia u žien. Ročne na Slovenku zomiera takmer 1000 žien. Jedna z piatich žien s rakovinou prsníka má v čase diagnózy menej ako 50 rokov. Práve v tejto mladšej populácii je nárast novo diagnostikovaných ochorení výrazný v posledných desiatich rokoch. Je to alarmujúce, keď sa na Slovensku ročne diagnostikuje viac ako 3500 nových zhubných nádorov, a takmer 300 žien už má pokročilé štádium ochorenia,“ hovorí onkologička MUDr. Bibiána Vertáková Krakovská, PhD.
Najúčinnejšou prevenciou zostáva nájsť nádor včas.
Klinická onkologička MUDr. Miroslava Malejčíková potvrdzuje, že model typická pacientka neexistuje. „Ženám sa často karcinóm prsníka diagnostikuje okolo menopauzy, kedy dochádza k veľkým hormonálnym zmenám a vo vyššom veku má organizmus unavenejšie mechanizmy, ktorými opravuje poškodenú DNA. Mladšie pacientky zasa majú často dedične podmienené ochorenie.“
Pod diagnózou rakovina prsníka rozumieme hneď niekoľko druhov a typov rakoviny. Zjednodušene existujú dve veľké skupiny: prvým je neinvazívny nádor – in situ, druhým invazívny – infiltrujúci nádor. Delíme ich aj podľa miesta vzniku, stupňa agresivity či podľa diferenciácie buniek. Sú v nich typy, ktoré v prsníku rastú aj päť či šesť rokov, no aj také, ktoré vyrastú v intervale medzi kontrolami – tzv. intervalové a sú tu aj tie najagresívnejšie nádory, ktoré spôsobujú smrť do polroka.
Rakovina prsníka má štyri štádiá ochorenia, pokiaľ sa zachytí v tom prvom – čo je hrčka do dvadsiatich milimetrov a bez metastáz – je vyliečiteľná takmer na deväťdesiat percent. Pacientky sa po šiestich až desiatich mesiacoch vrátia do bežného života. Oproti iným krajinám EÚ však máme veľký hendikep: z celkového počtu obyvateľstva chodí na preventívne prehliadky menej ako tridsať percent ľudí. Je to mimoriadne nízke číslo.
Počet žien, ktoré ochorejú, je teda porovnateľný s počtom žien v zahraničí, no v náš neprospech je závratne hrozivejšia mortalita. Na Slovenskú máme aj veľké regionálne rozdiely. S pracoviskami na prevenciu pritom nie je problém – máme porovnateľné množstvo mamografov ako napríklad Švédsko, no účasť na skríningu a čakacie doby neporovnateľne horšie.
Čo môže urobiť lekárka/lekár?
O zdravie prsníkov sa spolu so ženou stará gynekologička/ gynekológ v rámci preventívnych kontrol. Preventívne kontroly sa začínajú palpáciou – vyšetrením pohmatom u, prípadne ultrazvukom (sonografia) u mladých žien, vyšetrenie sa opakuje raz za 1-4 roky, podľa výsledkov. Po štyridsiatke sa prechádza zo sonografie na mamografiu, pacientku na ňu odporučí gynekologička/gynekológ v rámci prevencie. Odstup medzi mamografiami býva dva až tri roky, podľa výsledku. Na vyšetrenie má právo každá žena po 40-tke, stačí oň požiadať. Je zo zákona plne hradené zdravotnou poisťovňou. Netreba sa dať odradiť ani prípadnou dlhšou čakacou lehotou, hlavné je pravidelne ju absolvovať. Pre ženy nad 50 rokov je dôležité zúčastňovať sa pravidelného skríningu. S mottom „choďte na onkokontrolu a zistite, či ste OK“ dostávajú naše ženy vo veku 50 + poštou pozvánku od svojej poisťovne na bezplatnú mamografiu. „Je dvojito kontrolovaná až dvomi odborníkmi – čo je veľký výdobytok pre bezpečnosť žien,“ vraví Jana Pifflová Španková, prezidentka NIE RAKOVINE. Zoznam dostupných skríningových mamografických pracovísk aj s ďalšími prehľadnými a zrozumiteľnými informáciami nájdete na stránke Národného onkologického inštitútu a aj na stránke onkoskríningov www.onkokontrola.sk.
Čo môže urobiť každá žena a v každom veku?
Samovyšetrovanie. Raz mesačne, najlepšie po menštruácii; ak menštruáciu nemá, treba si vybrať vždy ten istý deň v mesiaci. „Každá žena by sa mala naučiť poznať svoje prsia, aké sú, keď sú zdravé, ako sa správajú počas menštruačného cyklu a vedieť rozpoznať, ak príde k odchýlke z normálu“, pripomína spoluzakladateľka nie rakovine herečka Bibiana Ondrejková, ktorá nakrútila pre ženy inštruktážne virálne video s návodom na samovyšetrovanie prsníkov.
Začať treba v kúpeľni pred zrkadlom. Všímať si tvar prsníka, zmeny na koži, začervenanie, vťahovanie kože či vťahovanie bradavky, každé zhrubnutie žľazy alebo vyslovene hmatnú hrčku v žľaze, ktorá tam predtým nebola. Najdôležitejšie je nečakať, pri akomkoľvek podozrení kontaktovať svojho lekára, aj v období medzi odporučenými vyšetreniami. „Nie každá hrčka je nebezpečná, ale každá musí byť vyšetrená,“ vraví MUDr. Vertáková Krakovská. Na dôležitosť a nenahraditeľnosť samovyšetrenia upozorňuje aj virálna výzva MIRROR CHALLENGE, ktorú spustilo NIE RAKOVINE minulý rok. Fotka o zrkadlo so zdvihnutou rukou pomáha šíriť povedomie o prevencii cez sociálnu sieť Instagram.
