Kto chodí u vás nakupovať? Vy, manžel, alebo spolu?
Minule mi jedna známa hovorila, že ona sa vôbec nestará o nákup. Všetko zabezpečí manžel. Má prehľad, čo chýba v špajze, v chladničke…Myslím si, že to môže len taký muž, ktorý aj varí. Inak by ho nenapadlo skontrolovať, či je ešte olej, hladká múka…Ale sú aj takí muži, ktorí radi chodia po obchodoch len tak. Ako aj ten môj. Vyberie sa do niektorého supermarketu a zakaždým kúpi údenú klobásu (hoci máme niekoľko kíl domácich, zamrazených od Vianoc), oškvarky, slaninu a aby zahlušil výčitky svedomia, tak aj ľadový šalát. Ten mal v košíku skoro každý deň, že bude jesť na večeru len nejaký dobrý šalát. Pribúdali nám v chladničke a musela som ho na to upozorniť, lebo mu vôbec nepripadalo divné, že ich máme toľko. Veľký nákup dirigujem ja, ale musím na manžela dávať pozor. Napríklad nedávno som zbadala až pri platení v košíku maďarskú salámu, pritom som vedela, že ešte dobrú polovičku máme kdesi hlboko v chladničke skoro uschnutú. Ale takým typickým príkladom, ako môj muž nakupuje je tento. Vrátili sme sa od mojej mamy s plnou debničkou kvalitných hrušiek. Na druhý deň sme išli nakupovať a čo nevidím v košíku? Kilo hrušiek. „Načo si ich vložil do košíka, veď máme doma plnú debničku?“ pýtam sa. Zabudol. Tak takto môj muž nakupuje. No hnevajte sa na neho!
Libuša Sabová
