Koľko vulgarizmov niektorí rodičia dokážu vtesnať do viet, ktoré adresujú maličkým. Prečo?
Hanlivé a urážlivé slová z úst rodičov sú… žiaľ… bežné. Zdravé dieťa je – debil, primitív, kretén, idiot, imbecil… (to sú diagnózy)… dokonca sú i domáce a ZOO zvieratká a v tom najhoršom prípade – tvrdý vulgarizmus smerovaný k maličkým. Popravde… uši mi to píli a až pri srdci pichne. Nemysliteľné pre mňa pomenovať moje milované dieťa škaredo. Ďalším (asi najhroznejším) oslovením je – diabol, fras, ďas, čert, ancikrist… Preklínať ich slovami a zvolávať na ne zlo. Chce sa mi až plakať z toho. Keď ma malý Filozof vytočil, prvých pár minút som bola v tichu. Veľmi dobre rozumel môjmu mlčaniu a… (až mi bolo smiešno), priniesol stoličku a povedal: „No, poďme sa porozprávať.“ Tváril sa dospelo. Nikdy nemal strach, že bude nasledovať pri (po) výmene názorov fyzický trest, pretože som proti tomuto druhu trestu a nikdy som ho neaplikovala vo výchove (ani to neviem a nedokážem). Krik a hlasná komunikácia u nás bol tiež nepoznaný jav. Pri výchove môjho dieťaťa som sa vychovávala… i ja.
Dieťa radi zahanbujeme a porovnávame s inými a možno si to ani neuvedomujeme… Prečo nie si ako ostatní? (lebo nie je ako iní, je univerzálny a špecifický) „Vypadni!“, „Choď mi z očí!“ alebo „Pokiaľ žiješ v mojom dome…“ Neznie to hrôzostrašne? Mne áno. „Nikdy som ťa nechcela“ alebo „Priala by som si, aby som ťa nikdy nemala!“ Čo sú toto za výroky? Nepýtalo sa na svet… a ak prišlo, bolo darom… a či nie? To, že sa vaše dieťa narodilo, nebolo predsa jeho rozhodnutie! Vrcholom nešťastnej komunikácie rodič-dieťa je, keď mu povieme NEMÁM ŤA RADA . Túto informáciu dieťa od nás nikdy nedokáže spracovať. Deti mávajú občas obdobie približne okolo 2 – 3 rokov, že nám to povedia možno i niekoľkokrát za deň. Nemáme radi jeho postoje… správanie… ale nie samotné dieťa!
„Si mi ukradnutý! Rob si, čo chceš!“ Ďalší fatalizmus… vypovedané bez rozmyslu, i keď nenecháme dieťa napospas sebe. Načo potom zraňovať jeho dušu a srdce?
Ako by sme definovali nadávku?
Ako slovo… obyčajné slovo, ktorému dala naša spoločnosť význam, že bude pejoratívne a urážajúce. Ale… slovom ubližujeme, jazyk je nástroj, ktorý…
Deti potrebujú počuť slová lásky… aj trestať s láskou. Dá sa to, len sa to musíme naučiť a pracovať na sebe. Čo vložíme do našich maličkých, oni neskôr odovzdajú svojim deťom.
Milujme deti, i keď sú neposlušné. A náš Otec nás – veľkých a múdrych – nemiluje aj hriešnych? Nezjedli sme múdrosť sveta a nevyvyšujme sa nad deťmi len preto, že sme dospelí! Vždy byť maličkým.
Veľa síl do neľahkého vychovávania, veľa lásky, obrovské srdce a… milujúce ruky, ktoré objímajú.
Alenka Medvecká
