Predstavujeme vám

Dostala som do vienka neutíchajúci temperament, hovorí 67 ročná spisovateľka Zdenka

Na samom počiatku začiatku to bola iba roztancovaná myšlienka, k nej pribudli písmenká, slová, vety a kolotoč príbehov v knižnej podobe sa rozbehol priam zázračnou rýchlosťou.

 

Začalo to románom Nesmieš povedať (rok vydania 2018) a postupne pribúdali ďalšie a ďalšie. Navždy prekliata (2018), Naposledy plačem (2019), Nehľadaj pravdu (2020), Nemusíš prosiť (2021) a v súčasnej dobe pripravovaná kniha s názvom Neviem plávať. Pečať ženy, NP, je značka, ktorú nesie v názve každá kniha spisovateľky a poetky Zdenky Wenzlovej Švábekovej.

Jej tvorba sa zameriava na skutočné príbehy zo života slovenských žien. V príbehoch plných emócii objavíte silu vôle žiť a lásku, akú si zaslúži každá žena. V knihách zanecháva spisovateľka aj akýsi nadčasový a trvalý odkaz. Keď ho čitatelia nájdu, objavia v ňom navzdory všetkým prekážkam, ktoré im osud postaví do cesty, aj návod žiť aj milovať.

Našla som si vrásku v duši, šialenstvo ma opantalo. Prečo srdce tlkot ruší? Či v ňom lásky bolo málo? Čo sa nám to vlastne stalo? Na scénu odrazu vstúpil muž a vznikla kniha z pera dvoch autorov Hľadač šťastia (2021). Autori nám svojím spoluautorstvom dovolia nahliadnuť do života muža, hľadajúceho šťastie, na ktoré pri svojom povolaní sudcu akosi zabudol. To nie je všetko! Zdenka Wenzlová Švábeková a Julien Dan nás, ktorí môžu a majú záujem, pozývajú na veľkolepý krst svojich troch kníh Nehľadaj pravdu, Nemusíš prosiť, Hľadač šťastia. (Viď pozvánka)

Tri deti, tri vnúčatá, jedno pravnúča. Dvadsať rokov podnikám, mám dve firmy zaoberajúce sa službami, remeselné činnosti, upratovacie, vedenie účtovníctva, jedno občianske združenie na pomoc iným a som profesionálna spisovateľka.
Aj súkromne sa venujem pomoci ženám matkám, chorým deťom a robím zadarmo sociálne poradenstvo. To že som začala písať, je iba splnenie snov ktoré sa stali skutočnosťou. Teda babka na plný úväzok , mám totiž 67 rokov, dušou sa cítim na štyridsať, telo nech posúdi iný.
Nerada veľmi o sebe píšem. Idem v smere hodinových ručičiek a iba ten hore ich smie zastaviť. Čo je na mne zvláštne? Možno môj neutíchajúci temperament, ktorý som dostala do vienka. Neviem oddychovať.
A na záver?
Keby všetky traumy sveta,
ukončila jedna veta.
„Mám ťa rád, poď sa smiať.“
Z cesty za človečinou vám prajem krásny a úsmevný deň.
Zdenka Wenzlova Švábeková

Vaše komentáre

Redakcia

Leave a Comment
Zdielať
Uverejnené
Redakcia

Nedávne články

Kde sa naše negatívne emócie ukladajú najčastejšie?

Každý prežíva svoje emócie inak. Niekto vie všetko negatívne vytesniť, iný sa bude donekonečna nimi…

11 hodín pred

Tiramisu s drobným ovocím podľa môjho receptu

Hotové za 20 minút. Potrebujeme: 200 g čerstvých jahôd 100 g čučoriedok 100 g černíc…

16 hodín pred

Máte radi ostrokyslú polievku? Tak tu je recept podľa Karola Hrčku

Karol Hrčka je vychýrený kuchár. Pracoval v známych zahraničných reštauráciách a tak jeho recept na…

16 hodín pred

Ženy moje krásne! Nebojím sa veľkých vzorov aj na jeseň a nebojím sa ani svetlých farieb

Nehovorím, že som vždy oblečená na jednotku s hviezdičkou, ale veď viete... skúšam, testujem, a…

20 hodín pred

Segedínsky guláš podľa Jarky Zacher Pajpachovej uvarený dnes už o šiestej.

Najstaršia slovenská kamionistka je ranostaj. Už o štvrtej ráno začala variť. O piatej bola knedľa…

22 hodín pred

Len som požiadal svokru, aby bola s vnukom! A to je všetko! Nikdy nezabudnem na to, ako mi odpovedala.

Muži si často myslia, že svokry sú voči ním zaujaté. Ale mám kolegu, ktorý o…

1 deň pred