Sedieť s manželom na lavičke pri dome a tešiť sa z „tmolenia“ vnúčat okolo nás. Ja som plánovala, osud hral inak. Boli sme dvaja.
Na lavičke pri starej jabloni som sedávala sama. Slzy v očiach – chýbal môj muž, s ktorým sme nestihli spolu zostarnúť.
Potom prišiel čas, keď som pri starej jabloni sedávala sama bez sĺz v očiach a tešila sa z brieždenia, východu slnka, štebotu vtáčikov v korune, ranného vzduchu…
… až raz ráno sme zasadli k starej jabloni s najmenšou vnučkou. Jej túlenie hrialo na srdci a teplo sa rozlievalo do celého tela. Od chrbta ma objímal strom a ja som odrazu precítila obrovskú vďačnosť, že osud mi priniesol aj takúto chvíľu… precítila som obrovské šťastie, že vďaka manželovi je na svete i táto momentálne malinká bytosť… že cez vnučku cítim jeho… Obrovská vďačnosť za to, že som nechala osud plynúť a on mi „priniesol“ ďalšie radostné chvíle.
Kulisy ostali: lavička pri dome, starý strom. Osoby sa čiastočne zmenili. Plány na starobu celkom. A tam na lavičke mi došlo, že nechať život plynúť a vďačne ho prijímať v každej sekunde, je obrovským šťastným darom. S osudom, životom sme jedno.
Foto urobila ďalšia vnučka „tmoliaca sa“ okolo nás. MILUJEM ŽIVOT, sme jedno.
Vaša Sarita Poliaková
Každý prežíva svoje emócie inak. Niekto vie všetko negatívne vytesniť, iný sa bude donekonečna nimi…
Hotové za 20 minút. Potrebujeme: 200 g čerstvých jahôd 100 g čučoriedok 100 g černíc…
Karol Hrčka je vychýrený kuchár. Pracoval v známych zahraničných reštauráciách a tak jeho recept na…
Nehovorím, že som vždy oblečená na jednotku s hviezdičkou, ale veď viete... skúšam, testujem, a…
Najstaršia slovenská kamionistka je ranostaj. Už o štvrtej ráno začala variť. O piatej bola knedľa…
Muži si často myslia, že svokry sú voči ním zaujaté. Ale mám kolegu, ktorý o…
Leave a Comment