Zdravím vás Superbabky! Chcem sa podeliť so skúsenosťou, na ktorú som sa dlho chystala.

Naozaj? Prečo mám čakať do osemdesiatky? A čo keď odídem na druhý breh skôr, ako budem mať osemdesiatku? Túžba vo mne ostane a moja duša sa bude potom potrebovať rýchlo vrátiť do nejakého ďalšieho života (ktovie akého, keď ma bude hnať modelkovská túžba?), aby som si sen byť modelkou splnila. Prišlo rozhodnutie – požiadala som profesionálnu fotografku, aby sme si vyšli do zlatej jesene a niečo spolu nafotili.

Pocity nádherné. Pohybovala som sa v šuchotajúcom lístí, fotografka Lucia Kindernay cvakala a ja som si pripadala nie ako modelka, ale ako kráľovná. Na chvíľolinku prišla myšlienka – bože, čo to robíš na staré kolená, ale hneď som ju rozpustila v radosti z toho, že som sa odhodlala čosi také urobiť.

Jeseň je v prírode skutočne zlatá a hneď mi docvakla ďalšia súvislosť. Vonku je zlatá jeseň, ale i ja žijem svoju zlatú jeseň. Vo svojich šesťdesiatich šiestich rokoch žijem taký život, ktorý mi vyhovuje. Venujem sa svojim záľubám: etikoterapii, astrológii, joge, stretávam sa s množstvom úžasných ľudí a teraz som si vyskúšala aj modelkovanie.  Pre istotu skôr ako v osemdesiatke, aby som mohla, keď príde môj čas, spokojne odísť.

S láskou Sarita Poliaková