„Pravidelne popíjam čaj uvarený z repíka, ktorý si sám nazbieram. Môžem zjesť i klince, ale tráviace ťažkosti nemám!“

Repík sa zvyčajne zbiera začiatkom júna, v čase keď začína kvitnúť. Ja ho ale zbieram už dva týždne pred kvitnutím, keď sú lístky jemné, hráškovozelené. Mám skúsenosť, že takto nestráca na svojej liečivej sile. Suším a neskôr kombinujem v rôznych čajových zmesiach. „Pravidelne popíjam čaj uvarený z repíka, ktorý si sám nazbieram. Môžem zjesť i klince, ale tráviace ťažkosti nemám“ – pochválil sa mi chlapík po 50 – tke. Repík lekársky patrí medzi známe a obľúbené liečivé rastliny. Svedčia o tom údaje už v staroegyptskom papyruse. Jeho latinský názov agrimónia eupatória nesie meno pontského kráľa Eupatora, ktorého niekoľko storočí pred Kristom vyliečil z ťažkého ochorenia pečene. Stredoveký botanik Pietro Mathioli (1501 – 1577) o ňom napísal: „Pitie vína, v ktorom sa 30 dní močia listy repíka a šalvie ostrí zrak“. Paracelzus predpokladal, že repík kvitnúci do žlta vylieči žltačku a arabský lekár Avicena (980 – 1037) tvrdil že prečisťuje pečeň. Moderné vedecké výskumy ich predpoklady potvrdili. Pri pravidelnom a dostatočne dlhom pití čistí žlčové cesty, rozpúšťa žlčové kamene, blahodarne pôsobí na žalúdok i črevá počas hnačkových ochorení. Kto má ťažkosti so žlčníkom, nech pije repíkový výluh! Pán v strednom veku náhle veľmi schudol. Príčinou bol žalúdočný vred, ktorý neskôr praskol. Nevyhnutný bol operačný zákrok. V rámci rekonvalescencie pil pravidelne denne výluh z repíka. Podľa jeho vlastných slov mu mimoriadne pomáhal. Repík mnohí ľudia poznajú ako výborný prostriedok na vymývanie rán. V 15 – tom storočí bol najdôležitejšou zložkou tzv. „arkebuzovej vody“ – prostriedku na výplachy strelných rán. Jeho protibakteriálne účinky ocení každé zapálené hrdlo, je veľmi vhodný na kloktanie a pravidelné pitie pre hlasovo exponovaných ľudí – učiteľov, spevákov. Odporúča sa pri nechutenstve u malých detí.