Reklama

Najčítanejšie

Najviac posilní náš imunitný systém objatie milovanej osoby, v mojom prípade už len mamičky

Asi nebolo rodiny na svete, ktorá by v posledných dvoch rokov neprišla o niekoho milovaného. Celý svet bol vystavený umelo vyvolanému šialenstvu strachu, paniky a nesprávnymi protokolmi liečenia sa akurát dosiahla jedna z „najúčinnejších dôchodkových reforiem“ globálne. Staršia časť populácie daný nápor pre už ostatné s vekom súvisiace zdravotné komplikácie, hold nezvládla.

V kontexte vyššie spomenutého sme v našej rodine odprevadili nášho milovaného ocina do vyšších dimenzií. Iba s vierou, že jeho vedomie je stále živé (respektíve jeho duša ) dokážeme zvládať a pokračovať v živote bez neho. Kedysi som každú nedeľu cestovala k rodičom do Trnavy, aby sme aspoň jeden deň strávili spoločne a užili si naše milované rituály rozhovorov, prechádzok, posedení pri dobrej kávičke a hudbe. V novej situácii som sa rozhodla presťahovať z Bratislavy k maminke, keďže boli s ocinom spolu 50 rokov a nedokázala som dopustiť, aby zrazu zo dňa na deň zostala sama. Za ten čas sme si už stihli spolu vytvoriť pár nových milých rituálov, ale ten nedeľný (vytvorený spolu s ocinom) zostáva stále najsilnejšou konštantou našej rodiny.

Osobne som presvedčená, že sme nadizajnovaní ako samoliečivé bytosti. Ak nás môže niečo „ochrániť,“ tak jedine náš vlastný imunitný systém, ktorý treba priebežne posilňovať. Okrem zdravej a vyváženej stravy najmä zvýšenými dávkami vitamínu C, D, cvičením a vystavením sa slnečným lúčom. Čo však dokáže úplne najviac posilniť váš imunitný systém je OBJATIE MILOVANEJ BYTOSTI, inými slovami láskyplná prítomnosť a blízkosť.

Najúčinnejším liekom vždy bola, je a bude LÁSKA. To ste však v žiadnom TV programe nepočuli, však? Práve naopak. Všetko akoby cielene smerovalo k zámernému oslabovaniu imunity, udržiavaniu ľudí v strachu a skresľovaniu štatistík. Verím, že prebudená časť populácie pochopila, že najhorším vírusom boli v tomto prípade médiá, ktoré boli čistým nástrojom propagandy. Som vďačná, že s maminkou stále „máme jedna druhú“ a môžeme sa tešiť zo vzájomnej blízkosti. Zachovali sme si po celý čas potrebný nadhľad a opäť čerpáme tak potrebnú energiu zo sviatočných nedeľných „okamihov večnosti“, ktoré už neodmysliteľne patria k nášmu rodinnému rituálu lásky. Hoci dnes už žijeme našu „nedeľu“ každý deň.

Text a foto Gabriela Giotto

Vaše komentáre

Redakcia

Leave a Comment
Zdielať
Uverejnené
Redakcia

Nedávne články

Mama a dcéra

Aký obrovský paradox, kým moja mama žila, často som hovorila: dúfam, že nie som a…

3 hodiny pred

Moja jar. V prírode, ale aj na duší. Píše Mária Lazoríková.

Je obdobím kvetov a radosti z prichádzajúceho tepla, hry farieb, ktoré naša príroda ponúka. Je…

3 hodiny pred

Výstava diel Alfonsa Muchu na kúpeľnom ostrove predstavuje svetoznámeho maliara ako geniálneho fotografa

Nadácia Mucha pripravila na rok 2024 šesťdielnu výstavu s názvom Mucha a fotografia: Osobná vízia,…

4 hodiny pred

Moja mama, mama moja! I ja som sa narodila niekomu, žene, o ktorej roky nič neviem, ktorú poriadne nepoznám…

Iba tak... z rýchlika  a s krátkymi zastávkami. ... vždy, keď si na ňu spomeniem...…

9 hodín pred

Krásne vyznanie ku Dňu matiek!

Rada si prečítam v Superbabkách príspevky a články o rôznych zaujímavých ženách, ktoré sú niečím…

12 hodín pred

Neuveríte, aký zvyk sa traduje v našej rodine už niekoľko generácií, hovorí herečka Gabika Dolná

Minule som písala o takzvanom "bolestnom" po návšteve lekára, kedy detský pacient dostane nejakú drobnosť…

23 hodín pred