Reklama

Aktuálne

Osemdesiatroční ľudia sú čarovní, priam rozprávkoví… Majú svoj svet a už ho im nik nevezme!

Veziem maminu v aute a začala mi rozprávať o knihe, ktorú práve číta…
– Ty, Paľko, tam mu fajčila, v kúpeľni mu fajčila… a ja som ti stále nevedela, čo mu robila… – otočila sa na mňa s tajomným úsmevom. Mona Lisa by zbledla závisťou…
Viete, keď sa na takúto tému bavíte s rovesníkmi, je to akosi „bežné“, ale keď takúto sexuálnu tému otvorí vaša bez pár mesiacov osemdesiatročná mama, je to iné…
– No ona ti mu ho žužlala! – odvetila víťazoslávne mama a o snahe, že ma chce poučiť, nebolo pochýb. – Ja som ti to raz videla aj v lese…
Otočil som sa zvedavo na ňu:
– A čo?
– Boli za potokom vo svahu, no ja som ich videla zboku. On stál a ona pri ňom kľačala, mala ho v ústach… Chcela som na nich aj zakričať!
– A čo by si zakričala? „Haló, to sa ako neslušne správate? Okamžite s tým prestaňte, vyber ho z úst, to je len na močenie!!!“
Usmiala sa na mňa lišiackym úsmevom, ktorý vie tak krásne vymaľovať iba ona.
Ivka pred mesiacom prišla domov a vraví mi:
– Dala som tvojej mamine knihu Vzťahy.
– Júj, to si nemala, to mi bude opäť do hodiny volať, – usmial som sa.
Do hodiny mi mama skutočne volala:
– Paľko, ale to slovíčko „klitoris“ by si písať nemal, prídeš o slušných čitateľov, – začala výchovnú prednášku.
– Ale prečo mamina? Veď klitoris je súčasťou ľudského tela a použil som ho slušne, nie ako nadávku alebo urážlivým tónom…
Nepočúvala, pokračovala v prednáške s morálnym podtónom, našťastie milým hlasom. A ja som na to už nič nehovoril, pokojne som ju načúval.
Osemdesiatroční ľudia sú čarovní, priam rozprávkoví… Majú svoj svet a už ho im nik nevezme. Milujem svoju mamičku, mám len jednu, inej žene som sa už nenarodil. A som rád, že ešte žije. Minule mi jedna pani v odkazoch napísala, že ona už mamu nemá a je z toho smutná. A mne opäť došlo, že moja mamička ešte žije a máme sa sebe venovať na koľko to pôjde. Aj dnes s ňou budem. Ako vždy, objímem ju a poďakujem jej za všetko, čo pre mňa spravila. A že toho nebolo málo… A na konci jej do ucha šepnem jednu zázračnú vetu: „Mám ťa rád, mamička.“
Text a foto Pavel „Hirax“ Baričák

Vaše komentáre

Redakcia

Leave a Comment
Zdielať
Uverejnené
Redakcia

Nedávne články

Jahodové zemiakové knedličky s mascarpone

Karol Hrčka, vynikajúci kuchár nám stále ponúka jedlá, spracované do dokonalosti. Také sú aj tieto…

9 hodín pred

Čo robím na dôchodku?

Na Dôchodku: Kapitola Plná Života  Dôchodok je obdobím, kedy sa zatvárajú jedny dvere a otvárajú…

9 hodín pred

Boli sme mladé a krásne hoc aj v teplákoch. Ako sa cítime dnes v tomto oblečení?

Našla som vo svojom archíve túto fotografiu. Je z roku 1972 z vysokoškolského volejbalového turnaja.…

11 hodín pred

Ďalší zázrak na Gynekologicko-pôrodníckej klinike: Mamička s cystickou fibrózou porodila v Nemocnici AGEL Košice-Šaca už druhé bábätko

Cystická fibróza patrí k dedičným ochoreniam a prejavuje sa prevažne pľúcnym postihnutím. Svoje o tom vie aj mladá…

1 deň pred

Taký obyčajný deň u manželov Medveckých

Každý je... z nejakého chovu. Naše sliepočky - z voľného a s výbehom a bežia…

1 deň pred

„Cítite tu vôňu? Nádhera! Nie je to náhodou lipový kvet?“ – pýta sa pani pracujúca v záhradke svojho suseda. „Omyl. „Takto vonia agát.“

„Cítite tu vôňu? Nádhera! Nie je to náhodou lipový kvet?“ - pýta sa pani pracujúca…

1 deň pred